Augustín Kaltstein

10.12.1844 – 24.8.1921

Augustín Kaltstein sa narodil 10. decembra 1844 v Spišskej Belej v rodine roľníka a garbiara. Rodina vlastnila veľké poľnohospodárske majetky a veľkú garbiareň, v ktorej zamestnával
30 ľudí. Postupne rozšíril svoje podnikanie aj obchod s vínom. Zakladal tkáčovňu v Kežmarku a v r. 1891-1892 sa podieľal na výstavbe miestnej školy. Bol členom mestskej rady a od r. 1891 a aktívny člen Uhorského karpatského spolku.

Meno Augustína Kaltsteina sa spája s Belianskou jaskyňou a Tatransku Kotlinou. Boli to práve belianskí občania Johann Britz a Július Husz, ktorý  5. augusta 1881 pri poľovačke na medvede objavili v belianskej skale úzky otvor. V nasledujúcich dňoch objavili v jaskyni prvú jaskynnú sieň známej Belianskej jaskyne. Na ďalších speleologických výskumoch však pokračoval už len Johann Britz a najmä Augustín Kaltstein a Emmerich Verbovský. Dnes už pohodlný vchod do jaskyne dal umelo vysekať Augustín Kaltstein.

V roku 1883 Augustín Kaltstein bol pri založení Tatranskej Kotliny ako spišsko-belianskych mestských kúpeľov. Tým položil základy pre klimatické kúpele, kde vybudoval prvé vilky a parkové aleje. Z vlastných prostriedkov financoval stavbu cesty z Tatranskej Kotliny do Spišskej Belej. Aj z vlastných peňazí dal vybudovať časť vozovej cesty z Tatranskej Kotliny do Starého Smokovca, ktorá sa stala základom súčasnej Cesty slobody. Kaltstein z vlastnej iniciatívy a na svoje náklady zvýšil hrádzu na odtoku zo Zeleného plesa, čím zväčšil jeho plochu o 1/3. Augustín Kaltstein v r. 1893-94 z poverenia a prostriedkov Uhorského karpatského spolku vybudoval prístupový chodník z Tatranskej Kotliny k Belianskej jaskyni, ďalej turistický chodník cez dolinu Hučavu, Faixovú poľanu až ku Skalným Vrátam. Kaltstein bol tiež pri budovaní jazdeckej cesty k Zelenému plesu, jazdeckej cesty z Doliny Suchého Potoka k Alabastrovej jaskyni a Ľadovej pivnici cez Suchý vrch. Budoval aj turistický chodník na sever od Tatranskej Kotliny až na Pálenicu, ako aj promenádnu cestu Ivanka z Tatranskej Kotliny k Šarpancu a mnoho ďalších ciest.  Na stavbu vyššie uvedených ciest a chodníkov Augustín Kaltstein obetoval polovicu  svojho majetku.

Aj preto skaly v hornej časti Doliny Hučava sú pomenované ako „Kaltsteinove skaly“ a cesta zo Žihľavovej lúky /Poľana Hučava/ až na Pastviny je pomenovaná ako „Kaltsteinova cesta“. 24 metrov vysoká mohutná sieň v Belianskej jaskyne bola pomenovaná ako „Kaltsteinov Dóm“.

Augustín Kaltstein zomrel 21.8.1921 a je pochovaný na cintoríne v Spišskej Belej.