Zvonica v Spišskej Belej

Zvonica, ako stavebný typ, sa objavuje na území Východného Slovenska a Spiša v súvislosti so šírením reformácie. Lutherovo reformné učenie sa práve v období vrcholnej renesancie, klasickej fázy v Taliansku, rozmáha v prostredí, ktoré je ešte hlboko poznamenané neskorou gotikou. Renesančný sloh sa preto stáva akýmsi výrazom reformácie. Zvonica je profánna stavba situovaná na západ od kostola, mimo jeho ohrady. Bloková stavba na štvorcovom pôdoryse, ktorá je v hornej časti rozdelená zvukovými otvormi – oknami – dvoma trifóriami, jedným bifóriom na južnej a jedným unifóriom na severnej strane. Zvonicu postavilo mesto za richtára Antona Fabriho v rokoch 1589 – 1590, autor nie je známy. Jej hmota je bez sgrafitovej výzdoby, ktorá je typickým renesančným výzdobným prvkom. Stavba je zakončená motívom štítkovej atiky, ktorá je špecifikom východoslovenskej renesancie. Atika má striedavý rytmus, náprotivné strany majú rovnaký tvar, je plasticky obrúbená, oblúčiky taktiež prechádzajú do palmiet, ktoré sú spojené volútami. Pôvodný vstup na západnej strane v osi stredného okna trifória bol neskôr nahradený dodatočne vybudovaným točitým schodiskom na severnej strane zvonice.

Fotogaléria