Rímskokatolícky kostol sv. Anny
Obec Strážky sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Poprad a v súčastnosti je mestskou časťou Spišskej Belej. V neveľkej aglomerácii s neveľkým počtom obyvateľov sa nachádza unikátny súbor stavieb, ktoré sú Národnými kultúrnymi pamiatkami (od roku 1970). Jednou zo stavieb je rímsko-katolícky kostol sv.Anny. Výstavba kostola spadá na koniec 15. resp na začiatok 16.st.storočia. V tomto období boli Strážky v držbe rádu Kartuziánov, začiatkom 16.st.prešla do držby rodiny Tarcayovcov. Neskôr, v polovici 16.st. sa dostali ako donácia do majetku Horváth-Stansithovcom.
Kostol sv. Anny je jednoloďová stavba na štvorcovom pôdoryse, zaklenutá krížovou klenbou,ktorá je zvedená na stredný pilier. Presbytérium- kňazište je zaklenuté jedným poľom rebrovej krížovej klenby a má polygonálny uzáver. Na severnej strane prilieha k presbytériu gotická sakristia, k lodi slohovo mladšia prístavba krypty (1706). Celá stavba má neskorogotický charakter, v duchu ktorého sa nesie aj vnútorná výzdoba v podobe nástenných malieb a mobiliár. Do kostola sa vstupuje cez južnú predsieň, ktorá je zaklenutá valenou klenbou a poloblúkovým portálom s kamenným ostením v tvare pretínajúcich sa prútov v profile.
V interiéri sú zachované tri neskorogotické tabuľové oltáre mimoriadnej kvality. Hlavný oltár zo začiatku 16.st.je zasvätený svätej Anne, ústrednou plastikou je Mettercia, alebo sv. Anna Samotretia. Je to kompozícia zložená zo sv. Anny, Panny Márie a Ježiška, patrí k neobyčajne vzácnym zobrazenian tohoto motívu. Archu- oltárnu skriňu dopĺňajú maľby- postava sv. Joachima a sv. Jozefa. Na pohyblivých krídlach sú namaľované výjavy zo života sv. Anny na otvorenej strane oltára, na zadnej strane sú namaľované scény z Pašiového cyklu.
Bočný oltár zo začiatku 16.st. sätých Šimona a Júdu Tadeáša má taktiež bohatú maliarskua rezbársku výzdobu. V arche stoja plastiky spomínaných svätcov, na predele je namaľovaný motív Vir dolorum- Muž bolesti, po stranách s Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom.
Oltár má pohyblivé krídla s 8 maliarskými výjavmi na drevených tabuliach, na otvorenej strane legendárne výjavy zo života svätcov, na uzavretých krídlach časť Pašiového cyklu. Celý nadstavec oltára je bohato vyrazávaný a dekorovaný typickou ornamentikou neskorogotického obdobia.
Tretím oltárom je mariánsky bočný oltár s ústredným obrazom Madony s oblečeným Ježiškom na fantazijnom drakovi, po stranách stoja postavy sv. Kataríny a sv. Barbory.
Oltár dopĺňajú dvaja svätci, starší je sv. Mikuláš a mladší je sv.Stanislav. Najvzácnejšou súčasťou oltára je plastika Madony s Ježiškom, napriek torzovitosti niektorých častí tiel a výzdoby. Kvalitou vypracovania, výrazu sa radí medzi najlepšie neskorogotické plastiky.
Interiér tejto takmer intaktne zachovanej stavby vhodne dopĺňajú novo odkryté nástenné maľby, ktoré boli v čase reformácie zakryté vápenným náterom. Maľby pochádzajú z druhého desaťročia 16.st., sú vyhotovené technikou al seco- na suchú omietku, a al fresco- do mokrej omietky. Na západnej stene sú v pásoch rozvrhnuté scény z Pašiového cyklu vytvorené podľa predlôh významných grafikov tej doby- Albrecht Dűrer, Lucas Cranach. Predlohy sa pomocou drevorytov dostali do celej Európy.
Z renesančného obdobia sa v kostole zachovala krstiteľnica z červeného mramoru z roku 1593, ktorú zakrýva polychrómovaná drevorezba ľudového charakteru z 18. st..
Čast hnuteľných pamiatok z mobiliára kostola je dnes súčasťou zbierok SNG v Bratislave.
Fotogaléria
