Mariánsky stĺp

Stĺp so sochou Panny Márie (mariánsky stĺp) v Spišskej Belej bol spolu s ďalšími 12 postavený v zálohovaných spišských mestečkách na podnet poľského starostu spišských miest Teodora Lubomirskeho, ktorý sídlil v Starej Ľubovni. Ten dal v rokoch 1724 – 1730 údajne ako prejav pokánia za svoj amorálny život postaviť 13 stĺpov so sochami Panny Márie.

Mariánsky stĺp v Spišskej Belej bol zhotovený neznámym sochárom v roku 1729 (nápis ERECTA ANNO MDCCXXIX na postamente) a výrazne sa odlišuje od ostatných. Socha Panny Márie v Spišskej Belej totiž nie je znázornená ako Nepoškvrnená (Immaculata), ktorá šliape nohou na hlavu hadovi, ale ako Nanebovzatá (Assumpta), keďže stojí na oblaku, ktorý anjeli dvíhajú do neba. Spoločne s mariánskym stĺpom v Ľubici majú aj odlišný driek stĺpa – spišskobeliansky je tordovaný (krútený), ľubický je zas tvare zrezaného trojbokého ihlana.

Mariánsky stĺp stál pôvodne pri štátnej ceste na začiatku Hviezdoslavovej ulice, pri rozširovaní cesty bol premiestnený do parku na spodnej strane cesty a po rekonštrukcii kópie bol v roku 2008 prinavrátený na miesto blízko pôvodnej polohy. Dnes je na postamente osadená kópia sochy Panny Márie a stĺpu, originál sochy je uchovaný na miestnej rímskokatolíckej fare. Medzi originálom a kópiou je však rozdiel, keďže pôvodne Panna Mária držala na pravom ramene sochu Ježiška, ktorá koncom 50-tych rokov odpadla a pri zhotovení kópie sochy a stĺpa v roku 1983 sa už len skopíroval dochovaný stav. O jeden závit menej má aj kópia tordovaného stĺpu.

Stĺp so sochou Panny Márie Nanebovzatej (Assumpta) v Spišskej Belej je dokladom neskorobarokového sochárskeho umenia. Okrem Spišskej Belej stoja mariánske stĺpy aj v Ľubici, Spišskej Novej Vsi, Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch, Tvarožnej, Vrbove, v Poprade a všetkých jeho miestnych častiach – v Matejovciach, Spišskej Sobote, Strážach pod Tatrami a Veľkej. Mariánsky stĺp z Ruskinoviec bol zničený po vytvorení vojenského výcvikového priestoru Javorina v 2. polovici 20. storočia.

Fotogaléria