Od roku 1970 je na hlavnom neogotickom oltári kostola sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej pozlátená socha svätca, zobrazená ako biskup s mitrou na hlave, berlou v ľavej ruke a žehnajúcou pravou rukou. V monografii Spišská Belá z roku 1971, v kapitole Umeleckohistorické pamiatky, je uvedený popis tejto sochy. Podľa autorky Emílie Garajovej ide o neskorogotickú sochu sv. Mikuláša (okolo r. 1500), ktorú zaradila k sochám z dielne v Levoči. Všimla si aj zvláštny bočný postoj tejto sochy, ktorá je prehnutá doľava, akoby sa skláňala k nejakej ústrednej soche v pôvodnej gotickej oltárnej skrini.
V roku 2024 prišiel do farnosti Spišská Belá farský vikár, doc. HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD. ktorý v roku 2007 získal v Ríme doktorát z cirkevných dejín. Ako odborník, si hneď všimol túto sochu na oltári, ktorá podľa jeho vyjadrenia nie je sochou sv. Mikuláša, ale iného svätca – biskupa. V roku 2022 vyšla vo vydavateľstve SAV publikácia od autora PhDr. Juraja Zajonca, CSc., pod názvom „ Valentín na Slovensku“. Sviatok sv. Valentína sa slávi 14. februára, ale svätých Valentínov bolo niekoľko. Jedným je sv. Valentín, kňaz a mučeník, druhým je sv. Valentín z Terni, biskup a mučeník. Obaja boli umučení a sťatí v Ríme v 3. storočí. Ďalším je sv. Valentín z Récie (Raetia – bývala rímska provincia), ktorý žil v 5. storočí a za biskupa bol vysvätený v meste Pasov. Pôsobil ako misionár, neskôr ako pustovník. Uvádza sa, že zomrel 7.januára r. 475 neďaleko mesta Merano v južnom Tirolsku. Ako svätca si ho uctievajú 7. januára, ale v Tirolsku a Švajčiarsku aj 14. februára.
Ďalej sa v publikácii uvádza, že najstaršou samostatnou cirkevnou pamiatkou s valentínskym patrocíniom na území Slovenska bol Kostol sv. Valentína v Spišskej Belej. Bol postavený v roku 1208 a podľa autora mal patrocínium sv. Valentína, biskupa z Récie. Posväcovať kostoly na Spiši bolo právom spišských prepoštov, ktorí pritom umiestňovali do nových kostolov relikvie uložené v Spišskej Kapitule. Hlavným patrónom spišského prepošstva bol sv. Valentín z Récie, jeho relikvie boli prinesené okolo roku 1200 Gertrúdou, manželkou uhorského kráľa Ondreja II. (1177-1235) a sú uložené aj v hlavnom oltári a oltári Zosnutia Panny Márie v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Dôležitá je aj najstaršia listina zo Spiša z roku 1209, v ktorej uhorský kráľ Ondrej II. na prosbu svojej manželky Gertrúdy a jej brata bamberského biskupa Ekberta z Merana, daroval spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre, ktorá sa priatelila s Gertrúdou, územie na Spiši. Išlo o oblasť dnešnej Veľkej Lomnice, neskoršie majetok Pánov z Lomnice (Berzeviczyovcov).
Podľa týchto súvislostí, mal kostol sv. Valentína pravdepodobne patrocínium sv. Valentína, biskupa z Récie. Túto hypotézu potvrdil v minulosti aj spišský historik Ivan Chalupecký (1998). V belianskej farskej kronike sa pri kanonických vizitáciach ( od roku 1674) v kostole sv. Valentína uvádzajú tri oltáre, na hlavnom bola v strede socha Panny Márie s Ježiškom na rukách (Madona), po jej pravici bol sv. Štefan Protomartýr a po ľavici socha sv. Valentína. V roku 1700 sa vo vizitácii spomína, že socha sv. Valentína bola deaurovaná (pozlátená). V roku 1707 kostol vyhorel a viac sa neobnovil (stál za terajšou hasičskou stanicou). Podľa farskej kroniky boli oltáre prenesené aj s relikviami do kostola sv. Antona, pričom hlavný oltár sv. Valentína sa umiestnil v Kaplnke sv. Kataríny, ktorá sa premenovala na Kaplnku sv. Valentína. V roku 1910 sa všetky gotické oltáre z kostola sv. Antona odstránili a nahradili terajšími neogotickými oltármi. Socha Panny Márie z kostola sv. Valentína sa umiestnila vo výklenku nad vchodom do fary, okolo roku 1968 bola nevhodne reštaurovaná a umiestnená na severnej stene svätyne kostola. Socha sv. Antona z hlavného gotického oltára a socha sv. Valentína z oltára sv. Valentína (domnelého sv. Mikuláša) boli asi premiestnené do depozitu na fare, odkiaľ ich p. kanonik Vojtas v roku 1970 umiestnil na hlavnom neogotickom oltári, kde sú doteraz. V súčasnosti aj s replikou sochy Panny Márie z kostola sv. Valentína, ktorá je umiestnená v strednej oltárnej skrini.
Použitá literatúra
Garajová, Emília: Umeleckohistorické pamiatky v Spišskej Belej. In: Spišská Belá I, Bratislava, 1971.
Zajonc, Juraj: Valentín na Slovensku. Bratislava, 2022.
Chalupecký, Ivan: K politickým dejinám Spišskej Belej do roku 1918.In: Z minulosti Spišskej Belej. Spišská Belá, 1998.
Endrödi, Ján: Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej vo svetle farskej kroniky. In: Monumentorum Tutela, roč.16/2005.
Endrödi, Ján: Náboženské pomery do roku 1918, Rímskokatolícka cirkev. In: Spišská Belá, Prešov, 2006.
Dr. Andrej Novák, Spišský dejepisný spolok
