hocico...
Zaujímavosti z histórie
Počet zobrazení 76

Zaujímavá ďakovná tabuľka v kostole v Spišskej Belej

V Kostole sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej sa nachádza stará, doteraz nepovšimnutá, masívna kovová tabuľka s nemeckým textom. Umiestnená je v stene arkády – prechodu z lode do kaplnky sv. Valentína. Jej nemecký text znie: Zum ewigen Andenken den guten Eltern Georg u. Anna geborne Gulden gewidmet 1885. Die dankbaren Kinder: Johann Reptsik königl. Komitats Schulinspect. u. 1848/9 ung. Artil. Officier, Johanna u. Andreas. V preklade – „Vo večnej spomienke venované dobrým rodičom Georgovi a Anne, rodenej Gulden, v roku 1885. Vďačné deti: Johann Reptsik, školský inšpektor kráľovského komitátu (župy) a v rokoch 1848/1849 dôstojník maďarského delostrelectva, Johanna a Andreas“.
Ide teda o poďakovanie troch súrodencov Reptsikovcov  svojim rodičom.  Zo súrodencov je významný Johann Reptsik (Ján Repčik), ktorý je uvádzaný kňazom Andrejom Vársányim v belianskej farskej kronike ako  beliansky rodák – darca 14 000 korún na obnovu oltárov belianskeho kostola. Mesto darovalo 2 000 korún a zvyšok darovali veriaci. Vyhotovením nových oltárov bola poverená rezbárska firma Ferencz  Repcsik   zo Spišskej Novej Vsi. Ferencz / Franz Repcsik (1874-1941), po roku 1918 už ako František Repčik, bol známy spišský výrobca oltárov a pravdepodobne bol príbuzným  belianskeho rodáka Johanna Reptsika. Narodil sa v Spišskej Novej Vsi. Rezbárstvu sa učil v Peregriniho dielni v Košiciach, tiež v Tirolsku a Bavorsku, bol tvorcom oltárov vo viacerých spišských mestách a obciach.

Začiatkom 20.storočia sa rozhodlo, že v rámci „skrášľovania“ belianskeho kostola sa nahradia všetky staré neskorogotické oltáre za nové. Hlavný oltár zo začiatku 16. storočia mal podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 ústrednú  pozlátenú sochu sv. Antona Pustovníka, ktorú po stranách vo výklenkoch sprevádzali   dve a dve sošky nad sebou sv. Ambróza, sv. Augustína, sv. Hieronyma a sv. Gregora. Podľa Garajovej (1971)  typ oltára zodpovedal oltáru sv. Stanislava z Gánoviec, teda z vplyvu levočskej rezbárskej dielne okolo roku 1500. Oltár mal dve zatvárateľné  krídla so šiestimi tabuľovými maľbami s cyklom výjavov legendy o sv. Antonovi.
V roku 1910 boli všetky  neskorogotické oltáre (7) odstránené. Z hlavného oltára sa zachovala len ústredná neskorogotická socha sv. Antona a dve tabuľové maľby, ktoré sú v zbierkach starého umenia Maďarskej národnej galérie v Budapešti. Z bočného oltára v lodi sa ešte zachovala neskorogotická socha sv. Mikuláša, ktorá sa novšie (Buran, 2017)  pokladá za jedno z najstarších diel Majstra Pavla z Levoče, vytvoreného po roku 1503.
Firma Repcsik v rokoch 1910-1912 vyhotovila nový neogotický hlavný oltár s troma vežami, v strednej s novým sv. Antonom Pustovníkom a v bočných vežiach boli dvaja anjeli s pozlátenými krídlami. Repcsikova firma vyhotovila aj bočné oltáre v lodi – Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie. Repcsik vyhotovil aj kazateľnicu (odstránená v r.1968), opravené boli lavice vo svätyni z roku 1502 (stalla). Do už zakúpeného neogotického juhotirolského oltára sv. Valentína  firma zakomponovala Boží hrob. Vyhotovili aj menšiu oltárnu skriňu pre sochu sv. Antona Paduánskeho v kaplnke sv. Valentína, spovednicu a kňazské kreslo pri hlavnom oltári.

Repcsikov hlavný oltár  bol  v roku 1968 najprv poškodený zrezaním hornej časti pre zviditeľnenie nových vitráží gotického okna, neskôr bol celkom odstránený. Po začiatku generálnej opravy kostola, za kanonika Jozefa Vojtasa (1969-1971), bol hlavný oltár opäť vrátený na pôvodnú gotickú menzu. V strednej veži ostala Repcsikova socha sv. Antona, ale miesto anjelov bola vľavo umiestnená neskorogotická pozlátená socha sv. Antona a vpravo neskorogotická socha sv. Mikuláša.

V súčasnosti prebieha modernizácia kostola s novou granitovou dlažbou a podlahovým kúrením, čím sa zvýšila úroveň podlahy kostola asi o 20 cm. V rekonštrukcii sú všetky neogotické oltáre. Hlavný oltár bol opäť sňatý z gotickej menzy, posunutý a opretý o východnú stenu svätyne. Po oprave chýbajúcich častí bol oltár premaľovaný na svetlohnedú farbu. V už osadenej strednej veži oltára je miesto sv. Antona Pustovníka inštalovaná replika – odliatok Madony, ktorej originál pochádza pravdepodobne z oltára zaniknutého kostola sv. Valentína a bol  v roku 1970 umiestnený na severnej stene svätyne. Pôvodná socha Madony z konca 15. storočia bola v 60-tych rokoch 20.st. reštaurátorom nevhodne zbavená pôvodnej polychrómie až na drevo. Pri vyhotovovaní repliky – odliatku sa dotvorili všetky chýbajúce časti, súčasná polychrómia bola však vyhotovená len podľa uváženia výtvarníka.

Použitá literatúra:
Buran, Dušan: Majster Pavol z Levoče – komentovaná chronológia diela. In: Historická revue,     roč. XXVIII, č. 12/2017.
Endrődi, Ján: Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej vo svetle farskej kroniky. In: Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok, č. 16/2005.
Garajová, Emília: Umeleckohistorické pamiatky v Spišskej Belej. In: Spišská Belá, vlastivedný zborník I.,1971.
Herucová, Marta: Spišské oltáre 19. storočia. 2015.

Dr. Andrej Novák, Spišský dejepisný spolok, 6.10.2021.

Prílohy: foto – Ďakovná tabuľka z roku 1885
                                Tabuľový obraz z neskorogotického oltára sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej  (Vízia sv. Antona Pustovníka, tempera na dreve, 1510-1520.)

Najčítanejšie články

Najnovšie články
Menu
Oznámenia
X