Štefan Pitoniak sa narodil 13. Augusta 1920 v Granč – Petrovciach, dnes v okrese Levoča. Po úspešnom ukončení základnej školy bol prijatý na Učiteľskú akadémiu v Spišskom Podhradí, ktorú ukončil maturitou. Týmto štúdiom získal kvalifikáciu aj na výučbu husieľ a klavíra. Na toto povolanie sa pripravoval už od detstva, pretože vyrastal v hudobne talentovanej rodine v hre na husliach a klavíri a rodina v ňom prebudila i vzťah k práci s mládežou, čo sa stalo jeho koníčkom.
Bol najmladší zo siedmich detí. Mal ťažké detstvo, pretože ako štvorročnému mu zomrela mamka a ako štrnásťročnému mu zomrel otec. Bol odkázaný na starostlivosť starších súrodencov, ktorí mali väčšinou svoje vlastné rodiny. V roku 1956 sa oženil s Irenou Girgaschovou, rodáčkou zo Spišskej Belej. Bol vzorným manželom a starostlivým otcom štyroch synov: Jozefa, Štefana, Stanislava a Petra.
Bol veľmi ambiciózny, o čom svedčí aj jeho veľké úsilie o zriadenie Hudobnej školy v Spišskej Belej a neskôr i jej pobočky v Spišskej Starej Vsi. Záujem belianskych žiakov o získanie hudobného vzdelania bol veľký, no spočiatku pretrvávali problémy s priestormi. Učilo sa len provizórne v priestoroch súčasnej budovy kina (predtým budova osvetovej besedy). Po čase sa podarilo Štefanovi Pitoniakovi získať budovu na dnešnej Zimnej ulici č.12, kde sa dodnes nachádza Základná umelecká škola. Rovnako sa podarilo túto budovu zrekonštruovať a neskôr zrekonštruovať a pristaviť aj zadnú budovu dnešnej školy. Na jej prízemí sa vytvorila koncertná sála s javiskom, čím sa stala hudobná škola samostatnou a nezávislou pri usporadúvaní vlastných koncertov.
V roku 1968 ukončil Štefan Pitoniak Pedagogickú fakultu v Prešove, odbor hudba a matematika. Hudbu potom nejaký čas popri zamestnaní prednášal na elokovanom pracovisku tejto fakulty v Poprade. Od roku 1969 až do roku 1981 bol 12 rokov riaditeľom Ľudovej školy umenia v Spišskej Belej, teda školy, ktorej vznik sa sám pričinil.
Počas svojho pôsobenia v tejto škole získal pod ňu dychovú kapelu niekdajšej tabakovej továrne, pre ktorú sa mu podarilo získať finančné prostriedky na zakúpenie nových hudobných nástrojov. Stál pri zrode folklórneho súboru Belan, bol členom Učiteľského spevokolu Tatran v Poprade i Učiteľského orchestra v Poprade. Hrával vo folklórnom súbore Magura v Kežmarku.
Štefan Pitoniak bol človek, ktorý v mnohom pomáhal iným ľuďom a tešil sa z úspechov, ktoré dosiahli v pracovnom i osobnom živote jeho bývalí žiaci. A niektorí z nich mu ešte aj dnes za jeho prácu preukazujú svoju úprimnú vďaku.
Štefan Pitoniak zomrel dňa 28.októbra 1995.
Cena mesta bola odovzdaná Štefanovi Pitoniakovi in memoriam.
