Gerhardína Gažiová sa narodila 2.10.1935 v Spišskej Belej ako tretie najmladšie dieťa do nemeckej rodiny roľníka a modrotlačiara Dezidera Szimonisza a jeho manželky Marthy, rod. Hoffmann.
Po ukončení základnej školy, ktorá bola prerušovaná 2. sv. vojnou a prenasledovaním rodiny, či už zo strany okupantov (Nemcov, pretože rodina bola odporcom Hitlera), tak i osloboditeľmi – lebo boli Germáni. Počas vojny a po vojne zažila veľa príkoria. Zatiaľ čo jej otec bol odvlečený do Ruska, zvyšok rodiny bol v lágri v Poprade určený na odsun. Vďaka pomoci dobrých ľudí, ktorým pomohli predtým oni a zastali sa ich, sa mohli vrátiť domov, hoci im bol skonfiškovaný celý majetok.
Po týchto peripetiách pokračovala p. Gažiová štúdiom na Obchodnej akadémii v Poprade, kde v r. 1955 úspešne zmaturovala. (Dodnes organizuje stretnutia spolužiakov a v r. 2015 to bolo už po 60 rokoch). Počas štúdia hrávala divadlo a spievala v školskom spevokole. Ako bolo vtedy zvykom, po škole dostali absolventi umiestenku a táto ju zaviala ako účtovníčku do Odborného učilišťa v Banskej Bystrici, neskôr do Lučenca. V Lučenci ochorela a ďalší rok života strávila v liečebni vo Vyšných Hágoch. Odtiaľ sa vrátila domov do Spišskej Belej. Keďže jej najstarší brat Richard pracoval v Inžinierskych stavbách v Prešove, našiel tam miesto aj pre svoju sestru. Počas týchto rokov sa zúčastnila stavby Trate mládeže, kde kopali tunel pri Margecanoch. Počas trvania pracovného pomeru v IS sa zoznámila so svojím manželom, Štefanom Gažim, ktorý tam tiež pracoval a za ktorého sa v r. 1963 aj vydala. Pár rokov bývali v Štrbe a následne, v r. 1967 sa vrátili domov do Sp. Belej, lebo bolo potrebné pomôcť už starším rodičom. Vychovali spolu dve deti – dcéru Gabrielu a syna Petra. Po ukončení materskej dovolenky začala pracovať v sódovkárni v Sp. Belej a po jej zrušení sa prevádzka presunula do Pivovaru Poprad, kam denne dochádzala. Odtiaľ aj odišla do dôchodku.
Hoci p. Gažiová rada cestovala, jej obľúbeným miestom vždy bola Protežka, premenovaná na chatu Plesnivec a Faixova lúka.
Od vzniku Karpatonemeckého spolku v Kežmarku je jeho aktívnou členkou a podieľa sa tak na udržiavaní nemeckých tradícii v regióne. Dlhé roky bola aj členkou dozorného výboru Jednoty.
Od r. 1980 bola presbyterkou v ECAV v Spišskej Belej, kde zároveň viedla cirkevný zbor.
Pani Gažiová dlhodobo príkladne spolupracuje s mestom Spišská Belá. V rámci tejto spolupráce vždy ochotne sprevádza v nemeckom jazyku delegáciu z partnerského mesta Bruck v Nemecku a v minulosti pomohla s identifikáciou neznámych hrobov na mestskom cintoríne.
