Spišská Belá má už 745 rokov mestské práva

Mesto Spišská Belá si v tomto roku pripomína významné jubileum vo svojej histórii, ktorým je 745. výročie udelenia mestských práv. Spišská Belá tak hrdo nesie už od dôb stredoveku pomenovanie mesto (prvotne mestečko) a tak ako tomu bolo v minulosti, je aj v súčasnosti, hoci v období rokov 1922 až 1964 jej bol odňatý štatút mesta a bola obcou.

Čo sa udialo v roku 1271 ?

Nemeckí kolonisti na Spiši sa tak ako v celom Uhorsku riadili vlastným právom, ktoré uznávali a potvrdzovali aj uhorskí panovníci. Predpokladá sa, že už v r. 1271 bola Spišská Belá súčasťou Spoločenstva spišských Sasov (Universitas Saxonum de Scepus), nazývaného aj Spoločenstvom 24 kráľovských spišských miest, ktoré sa vytvorilo na Spiši ako nová samosprávna jednotka popri Spišskej stolici a Stolici 10 spišských kopijníkov (tzv. Malej župe). Do tohto spoločenstva patrili okrem Levoče, ktorá bola jedným z najväčších stredovekých miest na Slovensku, len menšie spišské mestá, neskôr nazývané oppidá. Aj keď Spišskú Belú niektoré pramene označujú ako civitas, slobodným kráľovským mestom sa však nikdy nestala. Spolu s ďalšími mestami však používala komunitárne právo a neskoršie sa stala vážnym hospodárskym konkurentom aj slobodným kráľovským mestám Kežmarku a Levoči. Vytvorenie spoločenstva potvrdilo privilégium uhorského kráľa Štefana V. z r. 1271, ktoré sa zachovalo v odpise z roku 1420 a je uložené v Štátnom archíve v Levoči. Ako v úvode listiny hovorí sám kráľ, rozhodol sa priznať svojim verným hosťom Sasom zo Spiša „milosť slobody a udeliť im toto postavenie“. Ide teda o osobnú slobodu, predstavujúcu takú výsadu, podľa ktorej neboli podriadení žiadnemu zemepánovi, nemuseli pre neho robotovať či odvádzať naturálnu rentu. Slobodne si mohli užívať svoje domy, polia a lesy, za čo boli povinní platiť presne stanovenú pozemkovú daň. Privilégium potvrdzovalo právo samosprávy miest, podľa ktorého si mohlo každé z nich každoročne zvoliť vlastného richtára a mestskú radu, ale tiež malo možnosť slobodnej voľby farára a používania desiatku. Obyvatelia týchto miest boli slobodnými občanmi, majiteľmi pozemkov a lesov, s ktorými mohli voľne disponovať. Nesmel ich súdiť nik okrem vlastného richtára a rady, prípadne hlavného sudcu, a to ani v prípade, že by sa zločinu dopustili inde. Povinnosťou mesta bolo pohostiť ich a postarať sa o nich, dokiaľ nebola vybratá celá určená suma. Aj pri návšteve panovníka mali obyvatelia povinnosť poskytnúť mu pohostinnosť a dať patričné dary. Z osobnej slobody vyplývali aj ďalšie výsady, najmä právo vlastniť a scudzovať majetok, právo dedenia, právo študovať a vykonávať rôzne zamestnania, právo sťahovania a i. Uvedenou listinou boli presne vymedzené a obmedzené aj vojenské povinnosti mestečiek, a to na 50 ozbrojených kopijníkov, ktorých museli postaviť v prípade vojny alebo mimoriadneho cvičenia. Významné bolo aj právo rybolovu a poľovačky, právo klčovania lesov a premieňania ich na úžitkovú pôdu, právo vyhľadávania a dobývania rúd. Obyvatelia získali aj právo vykonávať remeslo a obchod a menšie regálne práva, ako právo variť a čapovať pivo a lieh a pod. Medzi ich povinnosti patrila povinnosť každoročne vymieňať mince za kráľovské, z čoho mal štát veľký úžitok. Listinu privilégií Štefana V. potvrdil uhorský kráľ Karol Róbert v roku 1312 a v roku 1328. Postupne sa tieto mestské práva a výsady po stáročia rozširovali.

A práve vďaka týmto mestským právam sa Spišská Belá postupne stávala významným prosperujúcim spišským mestom. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta. Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia  konať týždňové trhy (každý týždeň v nedeľu), ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535. V roku 1607 poľský kráľ Žigmund III. pridal k týždňovým trhom aj privilégium na dva výročné trhy (jarmoky) – na sv. Antona (17.1.) a na sv. Matúša (21.9.). Tieto privilégia neskôr rozšírili poľskí a uhorskí panovníci  v roku 1667 na tri výročné trhy, v roku 1739 na 5 a v roku 1811 na 7 výročných trhov, čím Spišská Belá predstihla susedný Kežmarok, ktorý mal len 4 výročné trhy. Remeselníci sa od 15. storočia združovali do cechov, medzi najstaršie patrili – mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky, ku ktorým postupne pribúdali ďalšie cechy. Ale to je už na inú tému …..

Môže Vás zaujímať...

Oznámenia
X