Narodila sa 28. decembra 1955 v Spišskej Belej. Už od malička túžila stať sa lekárkou a medzi jej prvých pacientov patrili plyšové medvedíky. O inom povolaní nikdy neuvažovala. Po ukončení gymnázia v Kežmarku nastúpila na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V piatom ročníku praxovala na pôrodnici a tento odbor ju očaril. Zaujímali ju problémy žien a prichádzajúci nový život. Na škole sa zoznámila so svojim súčasným manželom, tiež lekárom – Pavlom Andiľom, s ktorým spolu vychovali dve dcéry a jedného syna.
Po ukončení univerzity pracovala päť rokov na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice v Kežmarku. Bola to veľmi náročná a namáhavá práca. Lekárov na gynekologickom oddelení bolo v tom čase málo, čo znamenalo časté 24 hodinové služby a nočné telefonáty z nemocnice. Azda najnáročnejšie bolo skĺbiť prácu so starostlivosťou o vlastnú rodinu. Podľa jej slov, bola práca na gynekológii v minulosti založená vo veľkej miere na intuícii a predvídavosti, pretože v tom období ešte neboli ultrazvukové ani iné špecializované vyšetrenia. V roku 1986 nastúpila do gynekologickej ambulancie v Spišskej Belej, kde si neskôr otvorila svoju súkromnú gynekologickú ambulanciu a dodnes aktívne vykonáva lekársku prax.
Pani doktorka je k svojim pacientkam vždy ústretová a milá. Veľmi dobre si uvedomuje, že väčšina žien, pred vyšetrením prežíva stres, preto vždy z jej úst pred vyšetrením zaznie povzbudenie a milé slovo. Ako hovorí, ľudský prístup k pacientovi vytvorí atmosféru dôvery, a tým lekár získa viac informácií, takých potrebných k vytvoreniu anamnézy, ktorá je základom liečby. Pani doktorka za rok ošetrí okolo 12 000 žien. Ako žena, ktorá má sama tri deti, vie svoje pacientky veľmi dobre pochopiť a vcítiť sa do nich.
