Narodil sa 15. februára 1932 vo Vydrníku v okrese Poprad ako druhý najstarší zo 7 súrodencov. Jeho rodičia ho v neľahkých časoch vychovávali v láske a viedli k pracovitosti, zodpovednosti a čestnosti. Detstvo, školské a mládenecké časy prežil vo Vydrníku. Vyučil sa za strojného zámočníka. Za mlada hrával futbal a venoval sa aj divadlu.
Do Spišskej Belej prišiel v roku 1959 pracovať do Rašelinových závodov, už ako zamestnanec Rašelinových závodov vo Svite, kde pracoval od roku 1955, ako predseda závodného výboru. V Spišskej Belej už ostal natrvalo, oženil sa a spolu s manželkou vychovali 3 deti. K práci pristupoval zodpovedne. Keď bolo potrebné, bol ochotný pracovať do neskorých večerných hodín, v čase voľných sobôt i v nedeľu. Mal dobrý vzťah nielen k práci, ale aj ku kolektívu, a tak si ho zvolili za predsedu závodného výboru ROH. Túto funkciu vykonával 25 rokov. Jedno volebné obdobie bol dokonca predsedom podnikového výboru v Bratislave.
Zaujímali ho veci verejné, preto rád navštevoval schôdze mestského zastupiteľstva. Bol členom trestnoprávnej komisie pri Mestskom národnom výbore v Spišskej Belej. Vtedajší predstavitelia mestského národného výboru ho pre jeho aktívny prístup navrhli za poslanca Slovenskej národnej rady za okres Poprad. V roku 1974 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a túto funkciu vykonával 2 volebné obdobia, čiže 10 rokov. Hoci bol poslancom, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Záležalo mu na rozvoji nášho mesta a pre jeho rozvoj vedel využiť svoje kontakty s poprednými predstaviteľmi vtedajšej politickej scény. Ako poslanec sa angažoval za výstavbu telocvične pri Základnej škole na Moskovskej ulici v našom meste. Veľký podiel má na tom, že sa v Spišskej Belej postavila pošta, ktorá bola po odovzdaní do užívania v r. 1983 najmodernejšou poštou v okrese. Jeho pričinením sa v roku 1984 začala výstavba obchodného domu a tiež dnes už bývalej kolkárne v Spišskej Belej. Po smrti barónky Margity Czóbelovej bol pri rozhodovaní o podpore rekonštrukcie Kaštieľa Strážky. Aj vďaka jeho iniciatíve sa realizovala výstavba Základnej školy v Slovenskej Vsi a Základnej školy v Ľubici, ako aj sa vybudovalo 8 televíznych vykrývačov na Zamagurí. Po ukončení poslaneckej činnosti zostal naďalej aktívny a od roku 1982 bol členom dozorného výboru spotrebného družstva Jednota.
Toho roku sa dožil už 86-tich rokov. Aj keď môže na dôchodku oddychovať, je naďalej aktívny. Tak doma ako aj v meste. Je veľkým fanúšikom futbalu a zúčastňuje sa takmer na všetkých zápasoch nášho klubu. Zároveň je aktívnym členom Klubu dôchodcov v Spišskej Belej.
Cena mesta Spišská Belá sa Alojzovi Barabasovi udelila pri príležitosti 755. výročia prvej písomnej zmienky o meste.
