Vláda SR chce zmeniť parametre pri výstavbe nájomných bytov tam, kde je to potrebné, ale aj zvýšiť limity pre mestá a obce, od ktorých musia nakupovať cez Elektronický kontraktačný systém (EKS). Aj na týchto témach sa dnes dohodli predseda vlády SR Robert Fico a zástupcovia ZMOS-u, ktorí sa stretli 11. januára 2017 na pracovnom obede v Bratislave. ZMOS zastupovali M. Sýkora, J. Dvonč, Š. Bieľak, Ľ. Lorincz, M. Muška a J, Turčány.
Predseda vlády pripomenul, že štát pri nájomných bytoch poskytuje obciam a mestám nenávratný príspevok okolo 30 percent, zvyšných 70 percent si obce a mestá berú zo Štátneho fondu rozvoja bývania. „Dohodli sme sa, že aj v mene vyššej mobility pracovnej sily zmeníme parametre a tam, kde budeme cítiť, že nájomné byty by sa mali stavať viac a rýchlejšie, tam bude podpora zo strany štátu väčšia,“ avizoval premiér.
Obciam a mestám chce vyjsť v ústrety aj pri verejnom obstarávaní. V roku 2015 odhlasoval parlament zmenu zákona tak, že napr. obce a mestá musia nakupovať cez EKS, až keď ide o zákazku od 5000 eur vyššie. Dovtedy bola hranica stanovená na 1000 eur. Podľa R. Fica sa bude ďalej zvyšovať. „Pôjdeme ešte ďalej s tým, že je potrebné vymedziť si podmienky, ktoré budú zodpovedať potrebám miest a obcí,“ vysvetlil.
Vláda a ZMOS chcú zároveň pristúpiť k novelizácii zákona o obecnom zriadení. „Máme veľa situácií v obciach a mestách, ktoré nie sú v zákone riešené. Napr. sú obce, kde nikto nechce byť starosta, či obce s tak malým počtom obyvateľov, že na to budeme musieť zákonným spôsobom reagovať,“ povedal predseda vlády.
Na programe je aj posilnenie sociálneho statusu starostov a primátorov. „Stretávame sa s príbehmi, kedy viacnásobný starosta skončí vo funkcii rok či dva pred dôchodkovým vekom. Všetci uznáme, že ľudia, ktorí pracujú v takejto sfére, sa veľmi ťažko zaraďujú do pracovného života. Preto sa treba pozrieť na ich dôchodkové zabezpečenie, aby sa posilnil ich sociálny status,“ myslí si R. Fico.
V súvislosti s cestami padla na rokovaní myšlienka, či nevytvoriť spoločný cestný fond, do ktorého by prispievali mestá, obce a štát. Išlo by o peniaze na rekonštrukciu miestnych komunikácií a ciest II. a III. triedy.
Predseda vlády uznal, že vzhľadom na dobré hospodárenie miest a obcí majú obecné pokladnice viac peňazí, ako v minulosti. Vláda a ZMOS sa preto dohodli na udržaní finančného vzorca, podľa ktorého si 70 percent z dane z príjmu fyzických osôb berú obce a mestá a 30 percent patrí VÚC. „Z tejto dane nemá štát jediné euro,“ povedal premiér.
Otvorenou je ešte otázka zvyšovania platov pedagogických zamestnancov v materských školách, centrách voľného času, školských kluboch detí či základných umeleckých školách. Tieto zariadenia patria pod originálne kompetencie miest a obcí a ich chod je platený z podielových daní miest a obcí.
Šéf ZMOS-u Michal Sýkora upozornil, že vo februári bude zasadať Rada ZMOS-u, kde je Plavčan pozvaný. „To, čo podpíšeme v kolektívnom vyjednávaní, to platí. Ostatné veci v priebehu roka vieme len veľmi ťažko realizovať, pretože mestá a obce majú svoje rozpočty schválené ešte v závere predchádzajúceho roka. Môžeme sa dohodnúť, ale tak, že Plavčan nájde peniaze, ktoré presunie mestám a obciam,“ dodal.
Predseda vlády na margo vzťahov medzi vládou a ZMOS-om uviedol, že boli vždy korektné, štandardné a založené na princípe vzájomnej dôvery. Čo si povieme, to platí. Uvedomujeme si, čo starostovia a primátori robia pre kvalitu života. Stretnutie bolo štartovacie na tento rok. Čakajú nás tri mesiace tvrdej roboty, najmä legislatívnej, a verím, že na sneme ZMOS-u v máji 2017 budeme môcť konštatovať ďalší posun v kvalite vzťahov medzi štátom a samosprávou,“ uzavrel.
