Spišská Belá vzdala úctu osobnostiam, ktoré zanechali stopu v jej dejinách
755 rokov mestských práv. Stáročia príbehov, generácie ľudí a životné osudy, ktoré vytvárali podobu mesta. Každé jubileum je príležitosťou obzrieť sa späť, uvedomiť si hodnotu prítomného okamihu a s úctou si pripomenúť tých, vďaka ktorým má naša spoločná história svoj ľudský rozmer.
Spišská Belá patrí k mestám s bohatou a pozoruhodnou históriou. Prvá zachovaná písomná zmienka o nej pochádza z roku 1263 a už v roku 1271 získala mestské práva a výsady. Tie sa stali významným predpokladom jej ďalšieho rozvoja. Mesto postupne nadobúdalo hospodársky, spoločenský i kultúrny význam a jeho identitu formovali generácie obyvateľov, remeselníkov, obchodníkov, vzdelancov a osobností, ktoré svojím pôsobením presahovali hranice regiónu.
Práve úcta k ľuďom, ktorí svojou prácou a životným príbehom obohatili mesto, bola hlavnou myšlienkou slávnostného podujatia, ktoré sa 15. novembra 2026 uskutočnilo v kinosále mesta Spišská Belá. Pri príležitosti 755. výročia udelenia mestských práv sa tu konalo slávnostné odovzdávanie ocenení osobnostiam mesta Spišská Belá – ľuďom, ktorých životná cesta, práca a prínos si zaslúžia našu pozornosť, vďaku a úctu.
Slávnostný večer otvorili tóny živej hudby v podaní hudobného zoskupenia La Speranza. Po úvodnom privítaní a príhovore primátora mesta nasledoval hlavný bod programu – odovzdávanie Ceny mesta Spišská Belá a Ceny primátora mesta Spišská Belá.
Umeleckým momentom bolo vystúpenie baletiek Štúdia Balanse z Popradu pod vedením Stanislavy Adamjakovej a Evy Čapkovej. Ich tanečné stvárnenie skladby The Rose vnieslo do večera jemnosť, eleganciu a pôvab.
Každému z ocenených bol venovaný osobitný medailón, ktorý priblížil jeho životnú cestu a pôsobenie. Práve tieto chvíle dali slávnostnému večeru osobitnú hĺbku. Za menami a titulmi sa totiž neskrývajú iba pracovné úspechy či dosiahnuté výsledky, ale predovšetkým ľudské osudy, rozhodnutia, hodnoty a vzťahy.
Cenu mesta Spišská Belá si prevzali:
- MUDr. Miloslav Slavkovský – in memoriam. Ocenenie si v jeho mene prevzala najstaršia dcéra Katarína Mitura Slavkovská.
- ICLic. Jakub Grich, O.Praem.
- Ing. František Pisarčík
Cenu primátora mesta Spišská Belá získali:
- prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc. – in memoriam. Ocenenie si v jeho mene prevzala manželka PhDr. Anna Lysá.
- ThLic. František Novajovský
Časom sa mení doba, podoba ulíc, spôsob života aj výzvy, ktorým mesto čelí. Jedno však zostáva nemenné – hodnotu mesta vždy určovali a určujú predovšetkým ľudia, ktorí sú jeho súčasťou.
Ďakujeme všetkým oceneným za ich životné dielo, prácu a odkaz. S úctou si pripomíname aj tých, ktorí už nie sú medzi nami, no ich stopa v živote nášho mesta zostáva.
Medajlóniky ocenených:
MUDr. Miloslav Slavkovský sa narodil 14. mája 1948 rodičom Márii a Michalovi. Vyrastal spolu so súrodencami Kvetoslavou, Máriou a Rastislavom.
Dňa 1. augusta 1972 uzavrel manželstvo so svojou manželkou Katarínou, s ktorou vychovali tri dcéry – Katarínu, Máriu a Miloslavu. Veľkú radosť mu počas jeho života prinášalo aj sedem vnúčat – Alexandra, Chiara, Nela, Stela, Milica, Vojtech a Libor.
Rodina bola neoddeliteľnou súčasťou jeho života a predstavovala pre neho jednu z najväčších životných hodnôt. K svojim dcéram a vnúčatám mal mimoriadne blízky vzťah. Spoločne strávené chvíle boli pre neho nesmierne vzácne. S radosťou sa im venoval pri spoločenských hrách, sánkovaní či bicyklovaní. Bol nielen milujúcim otcom a starým otcom, ale aj človekom, ktorý im odovzdával cenné životné rady, skúsenosti a hodnoty.
MUDr. Miloslav Slavkovský patril k osobnostiam, ktorých profesionálny a verejný život bol po desaťročia spätý so Spišskou Belou. Už v roku 1974 nastúpil do mesta ako zubný lekár. V roku 1994 bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v Spišskej Belej a zároveň sa stal členom mestskej rady.
Významnou súčasťou jeho dlhoročnej občianskej angažovanosti bolo pôsobenie v Miestnej organizácií Slovenského rybárskeho zväzu v Spišskej Belej. Do jej výboru bol zvolený už v roku 1979 a v jubilejnom období bol uvedený ako jej tajomník.
Osobitné miesto v jeho profesijnom pôsobení mal jeho ľudský prístup k pacientom. Počas svojho pôsobenia pomohol veľkému množstvu pacientov, ktorí jeho pomoc vyhľadali. Nikoho neodmietol a aj mimo svojho pracovného času, bol ochotný poskytnúť odbornú pomoc.
Dlhoročná odborná zdravotnícka činnosť a verejná služba mestu Spišská Belá, bola počas jeho života sprevádzaná ochotou pomôcť človeku, bez ohľadu na jeho sociálne postavenie. Práve spojenie odbornosti, dlhoročnej služby pacientom, verejného pôsobenia a ochoty pomáhať ľuďom predstavuje významnú súčasť jeho odkazu v Spišskej Belej.
MUDr. Miloslav Slavkovský nás navždy opustil 26. júna 2024. V spomienkach svojich najbližších však zostáva ako milujúci manžel, otec a starý otec, ktorý svojou láskavosťou, životnými skúsenosťami a ľudským prístupom zanechal nezmazateľnú stopu v ich životoch.
Jeho životný postoj výstižne charakterizovalo motto, ktorým sa riadil:
„Nič ľudské mi nie je cudzie.“
Mesto Spišská Belá a mestské zastupiteľstvo udeľujú MUDr. Miloslavovi Slavkovskému ocenenie in memoriam ako prejav hlbokej úcty a vďaky za jeho celoživotnú prácu, obetavú službu pacientom a dlhoročný prínos pre verejný život mesta. Oceňujú jeho odbornosť, ľudskosť, ochotu pomáhať a osobné nasadenie, ktorými zanechal nezmazateľnú stopu v životoch mnohých ľudí. Toto ocenenie je zároveň poďakovaním za všetko, čo pre Spišskú Belú a jej obyvateľov vykonal, a trvalým pripomenutím osobnosti, na ktorú bude naše mesto s úctou spomínať.
Česť jeho pamiatke.
ICLic. Jakub Grich, O.Praem.
ICLic. Jakub Grich, O.Praem. sa narodil 6. júna 1957 v Lendaku. Kňazskú vysviacku prijal 16. júna 1985 a svoju duchovnú službu začal ako kaplán v Trstenej. Následne pôsobil v Rabči, Poprade a Levoči, neskôr ako administrátor farnosti v Bystranoch. V roku 1991 sa stal farárom a dekanom v Kežmarku, kde prežil takmer 26 rokov svojho kňazského života.
Počas dlhoročného pôsobenia v Kežmarku sa výrazne zaslúžil o rozvoj farského spoločenstva, duchovný život veriacich a zveľaďovanie sakrálnych pamiatok. Pod jeho vedením prešiel významnou obnovou Kostol sv. Kríža, ktorému bol v roku 1998 udelený titul Bazilika minor.
Jeho pôsobenie však nebolo zamerané iba na starostlivosť o kostoly a farský majetok. Veľkú pozornosť venoval predovšetkým ľuďom, duchovnému povzbudeniu a budovaniu živého farského spoločenstva. V roku 1994 inicioval vydávanie farského časopisu, ktorým prispieval k informovanosti a vzájomnému prepájaniu farského spoločenstva. Nie menej významnou črtou jeho pôsobenia v Kežmarku bolo pestovanie zemiakov a iných plodín, ktoré dodával do miestnej cirkevnej základnej školy. Okrem iného potravinami významne podporoval kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. V Kežmarku sa zároveň staral o svoju mamku až do jej smrti.
Od 4. júla 2017 pôsobí ako farár Rímskokatolíckej farnosti Spišská Belá, do ktorej patria aj filiálky Strážky a Krížová Ves a Rómske pastoračné centrum. Aj tu pokračuje vo svojej kňazskej službe a rozvíjaní farského života. Jednou z jeho významných aktivít v Spišskej Belej je obnova farského Kostola sv. Antona Pustovníka a zabezpečenie nových zvonov, ktoré sa po zhruba 300 rokoch znovu rozozvučia z veže kostola. Na organizácii a koordinácii celej rekonštrukcie sa osobne podieľal a vynaložil veľké úsilie na zachovanie jeho duchovnej a historickej hodnoty. Zaslúžil sa aj o reštaurovanie vzácnych umeleckých diel, obnovu interiéru farského chrámu, opravy kostolov vo filiálkach a ďalších cirkevných objektov.
Dlhoročná kňazská služba ICLic. Jakuba Gricha, O.Praem., je spojená s odovzdávaním viery, starostlivosťou o duchovný život ľudí, zveľaďovaním cirkevného dedičstva a budovaním spoločenstva. Jeho pôsobenie zanechalo výraznú stopu v Kežmarku a pokračuje aj v Spišskej Belej.
Mesto Spišská Belá a mestské zastupiteľstvo mu týmto ocenením vyjadrujú úctu a vďaku jeho za osobný prínos k rozvoju duchovného života a starostlivosť o zachovanie kultúrneho a sakrálneho dedičstva nášho mesta. Oceňujú jeho neúnavnú prácu, osobné nasadenie a úsilie, ktorým prispieva k životu komunity a zveľaďovaniu mesta, v ktorom dnes pôsobí a zanecháva svoju nezameniteľnú stopu pre ďalšie generácie.
Ing. František Pisarčík
Ing. František Pisarčík sa narodil 23. januára 1975. Základnú školu navštevoval v Slovenskej Vsi, následne pokračoval v štúdiu na Strednej lesníckej škole v Prešove. V roku 1998 ukončil štúdium na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Svoje odborné vzdelanie si počas profesijného pôsobenia priebežne rozširoval o ďalšie odborné osvedčenia, školenia a kurzy zamerané na lesné hospodárstvo, prírode blízke hospodárenie a ochranu prírody.
Lesníctvu zasvätil celý svoj profesionálny život. Počas svojej kariéry prešiel viacerými pracovnými pozíciami, od lesníka a ťažbového technika až po vedúceho lesnej správy a odborného lesného hospodára. Od roku 2018 pôsobí ako konateľ spoločnosti Lesy Mesta Spišská Belá s. r. o., kde zároveň vykonáva funkciu odborného lesného hospodára.
Popri každodennej odbornej a riadiacej práci venuje veľkú pozornosť aj práci s verejnosťou a šíreniu povedomia o význame lesov. Významnou súčasťou jeho pôsobenia je lesná pedagogika, prostredníctvom ktorej približuje krásu, hodnotu a význam lesov deťom, mládeži i širokej verejnosti. Aktívne spolupracuje so základnými školami, pripravuje vzdelávacie a osvetové aktivity a venuje sa aj seniorom. Významným počinom v tejto oblasti bolo založenie učebne lesnej pedagogiky, ktorá vytvára priestor na poznávanie lesa, prírody a princípov zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Veľmi populárne medzi ľudmi sú aj dobrovoľnícke upratovacie akcie s názvom „Čistý les“ alebo zalesňovacie aktivity pre verejnosť „Posaď si svoj strom“, ktoré sú každoročne organizované práve Lesmi mesta Spišská Belá.
Jeho prístup k práci charakterizuje odbornosť, iniciatíva a snaha neustále posúvať lesníctvo vpred. Aktívne podporuje prírode blízke hospodárenie v lesoch a svojimi aktivitami prispieva k osvete, ochrane lesov a budovaniu pozitívneho vzťahu verejnosti k prírodnému bohatstvu. Svoje odborné skúsenosti odovzdáva ďalej aj prostredníctvom vzdelávacích aktivít a spolupráce s odbornými organizáciami.
Významnú časť jeho pôsobenia predstavuje tiež rozvoj poľovníctva. Za dlhoročnú odbornú, spoločenskú a osvetovú činnosť získal viacero ocenení. V roku 2011 mu bola udelená bronzová a v roku 2017 strieborná medaila Slovenského poľovníckeho zväzu za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku. V roku 2020 získal pamätnú medailu Národného lesníckeho centra pri príležitosti 20. výročia lesnej pedagogiky na Slovensku. Medzi ďalšie ocenenia patrí Medaila sv. Huberta z roku 2025 a ďakovné listy o.z. Pro Silva Slovakia za aktívnu podporu, odborný prínos a zodpovednú prácu, ako člen predstavenstva v rokoch 2022-2026.
Jeho celoživotný vzťah k lesu a lesníckej práci najlepšie vystihuje vlastné motto:
„Lesu daj to, čo potrebuje, a ten ti to raz vráti.“
Mesto Spišská Belá a mestské zastupiteľstvo mu týmto ocenením vyjadrujú uznanie a vďaku za jeho dlhoročnú odbornú a zodpovednú prácu v oblasti lesníctva, významný prínos k rozvoju mestských lesov a ochrane prírody. Oceňujú tiež jeho iniciatívu pri približovaní hodnôt lesa širokej verejnosti, vzdelávaní mladých generácií a budovaní pozitívneho vzťahu k prírode. Jeho práca a osobné nasadenie sú významným prínosom pre mesto Spišská Belá a jeho prírodné bohatstvo.
prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc.
Pán profesor Jozef Lysý (2.12.1950), rodák zo Spišskej Belej, študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Svoju kariéru vysokoškolského pedagóga začal na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, neskôr prešiel na Filozofickú fakultu, kde pôsobil do roku 1990. Jeho domovským pracoviskom sa po roku 1991 stala Katedra etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kam prešiel z transformovanej katedry politológie pod vedením profesora Miroslava Kusého. Pôsobil však aj na Masarykovej univerzite v Brne, na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a na Vysokej škole sociálnych a politických vied v Kolíne. Vedecky spolupracoval s Ústavom politických vied SAV v Bratislave. Stal sa tiež nezastupiteľným pedagógom a členom Katedry politológie a európskych štúdií, neskôr Katedry politológie a euroázijských štúdií, dnes Katedry filozofie a politológie FF UKF v Nitre, kde zastrešoval predmet Dejiny politického myslenia a podieľal sa na mnohých aktivitách, seminároch, kolokviách, projektoch a publikáciách katedry, za čo bol odmenený cenou rektora UKF.
Za univerzitného profesora bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný v roku 2016. Stal sa nositeľom čestného titulu Humanista roka 2024, ktorý mu udelila spoločnosť Prometheus, združenie svetských humanistov za významnú, dlhodobú vedeckú a pedagogickú činnosť a za cieľavedomé vytváranie podmienok a priestoru pre kultivovanú výmenu názorov a rešpekt k názorom iných, ako aj obhajobu práva všetkých ľudí na šťastný a dôstojný život a obhajobu humanistických hodnôt na Slovensku.
Profesor Lysý sa zaoberal systémami myslenia o politike od najstarších čias po súčasnosť, svoju pozornosť venoval filozofickým aspektom dejín politickej filozofie, politickej etike, teórii demokracie. Zvlášť sa zaoberal problémami modernej politiky v liberálne obmedzenej a organizovanej forme a tiež dvomi krízami modernity, špecificky krízou verejných autorít vrátane Slovenska. Skúmal tiež otázku dôvery a zaujímal sa o rekonštrukciu sociálnych a humanitných vied a ich vzdelávaniu v Európe a na Slovensku. V rámci svojho výskumu si vypestoval a zachoval svoj teoretický filozofický nadhľad a úspešne sa vyhýbal ideologickým zjednodušeniam.
„Profesor Jozef Lysý zanechal nezmazateľnú stopu nielen vo vedeckom a akademickom prostredí, ale aj v životoch svojich študentov a kolegov. Jeho myšlienky, ľudskosť a hodnoty, ktoré celý život obhajoval, zostávajú živou súčasťou nášho spoločného odkazu a trvalou inšpiráciou pre ďalšie generácie.“
Profesor Jozef Lysý nás navždy opustil 30. júna 2024. Zanechal po sebe bohaté vedecké a pedagogické dedičstvo, no predovšetkým odkaz človeka, ktorý veril v silu vzdelania, slobodného myslenia a dôstojnosti každého človeka.
Mesto Spišská Belá si s hlbokou úctou pripomína svojho významného rodáka, ktorý svojím životom, prácou a hodnotami presiahol hranice rodného mesta a zanechal trvalú stopu v slovenskom akademickom a spoločenskom živote.
Česť jeho pamiatke.
Mons. ThLic. František Novajovský
narodil sa 22. apríla 1956. Detstvo a mladosť prežil v Spišskej Belej. Hoci ho hlas srdca už v mladosti ťahal k oltáru, komunistický režim mu cestu k oficiálnemu štúdiu teológie zahatal. Po maturite na kežmarskom gymnáziu v roku 1975 musel okúsiť realitu robotníckeho života – pracoval v geodézii, v tabakovom priemysle či ako účtovník v rôznych podnikoch. Za svoje náboženské aktivity bol v roku 1982 uväznený a odsúdený. Teológiu vyštudoval tajne a rovnako tajne prijal 12. mája 1986 kňazskú vysviacku z rúk otca kardinála Jána Chryzostoma Korca pre sekulárne Spoločenstvo Fatima. Až do pádu totality žil dvojitý život: cez deň robotník, v noci a vo voľnom čase horlivý pastier „skrytej cirkvi“.
Pád železnej opony priniesol slobodu aj do jeho služby. Po krátkom pôsobení v Spišskom Podhradí ho túžba po poznaní zaviedla do Ríma na postgraduálne štúdiá morálnej teológie. Po návrate formoval budúcich kňazov ako špirituál v Spišskej Kapitule, no jeho schopnosti a pokora čoskoro opäť upútali pozornosť Ríma.
V roku 1998 sa stal rektorom Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme a o rok neskôr ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za monsignora. Jeho cesta vyvrcholila v srdci svetovej Cirkvi – na Štátnom sekretariáte vo Vatikáne, kde dlhé roky pôsobil v sekcii pre vzťahy so štátmi a neskôr ako oficiál v prvej sekcii Štátneho sekretariátu vo Vatikáne. Napriek vysokým postom a hodnostiam – vrátane titulu pápežského preláta od Benedikta XVI. – Mons. Novajovský nikdy nezabudol na svoje korene pod Tatrami.
Mesto Spišská Belá a primátor mesta mu týmto ocenením vyjadrujú uznanie za jeho neochvejnú vernosť kňazskému povolaniu, obetavú službu a dôstojnú reprezentáciu Slovenska, Rímskokatolíckej cirkvi a mesta doma aj v zahraničí. Zároveň vzdávajú hold osobnosti, ktorej životné hodnoty, postoje a služba sú dôvodom na hrdosť jeho rodného mesta.
Fotogaléria z podujatia:
Foto: Jozef Mačutek





















































































