Dejiny liehovarníctva Spišskej Belej siahajú ďaleko do minulých storočí. Zo sídiel Provincie XVI spišských miest patrila popredná pozícia v liehovarníctve práve Spišskej Belej, ktorá bola po stáročia známa výrobou borovičky. Pochvalu na našu pravú spišskobeliansku borovičku nájdeme vo viacerých zdrojoch: „Kvalita tunajšej pálenky z borievok je veľmi vysoko cenená v celej oblasti (Uhorský almanach z roku 1778) “ alebo „Horec a borievka sa vyskytujú často v severnom Uhorsku, kde sa v oblasti okolo Spišskej Belej v Spišskej župe pripravuje skvelá pálenka (Štatistické obrazy Rakúskej monarchie, 18. stor.)“. Podľa štatistických údajov publikovaných Martinom Schwartnerom v roku 1809 sa v domácnostiach nachádzalo až 95 nádob na pálenie pálenky.
Továreň na likéry Kleinberger a syn, Borovičkáreň Adolf Gabriel, Borovičkáreň Greb, Hospodársky liehovar, Pivovar Júliusa Reicha, Pivovar Gejzu Szimonisza a Adolfa Szimonisza, či Pivovar Viliama Hoffmanna – všetci títo sa podpísali pod túto dlhú históriu, ktorá nás preslávila ďaleko za hranicami nášho mestečka… Po niekoľkých desaťročiach sa túto tradíciu pálenia alkoholu rozhodli prinavrátiť do Spišskej Belej manželia Marek a Anna Olekšákovci… No aj keď ako obaja poznamenali, na túto dlhú tradíciu pálenia pálenky v našom meste sú síce patrične hrdí, avšak radi by započali takú tú svoju vlastnú tradíciu.
Pod Tatrami je o pálenie vlastného alkoholu veľký záujem
Keď sa pred dvoma rokmi rozhodli manželia Olekšákoví pre prevádzkovanie pálenice, bol tu len Marekov nápad a zapálenie pre realizáciu myšlienky a Aničkina dôvera v manželov sen. „Skúsenosti s pálením som už samozrejme nejaké mal a aj to mi dalo odvahu pustiť sa do podnikania. Dlhé roky som nosil svoj kvas až do susedného okresu a to sa mi zdalo komplikované i časovo náročné. Napadlo mi, že takto to môžu vnímať aj ostatní ľudia z okolia a určite by ocenili pálenicu, ktorá bude bližšie. Zistil som, že mnohých táto vzdialenosť dokonca odrádza od toho, aby si zakladali vlastný kvas,“ približuje svoje začiatky Marek Olekšák. Po tomto zistení, že dopyt v okolí naozaj existuje a je veľký, už manželia neváhali a začali dávať myšlienke konkrétnu podobu.
O tom, že založiť si vlastnú pálenicu nie je vôbec jednoduché, sa presvedčili manželia takmer okamžite: „Čudoval som sa, prečo v okolí nie je žiadna pálenica, keďže dopyt by tu aj bol. Po prvom roku príprav sme pochopili prečo tomu tak je. Už samotné založenie je totiž náročné, po finančnej, no hlavne po administratívnej stránke. Musíte spĺňať mnoho zákonov, absolvovať skúšky na príslušnom ministerstve, získať certifikát i licencie. Potom prídu na rad kontroly hygieny, životného prostredia, technickej inšpekcie,“ spomína Marek Olekšák. Momentálne ešte čakajú na registráciu na colnej správe a ku oficiálnemu otvoreniu spišskobelianskej pálenice už bude potrebná len bohatá úroda ovocia.
Podnebie v našom okolí praje bohatej úrode ovocia
Medzičasom sa z manželov už stáli profesionálni páliči, ako sa u nás tomuto remeslu ľudovo hovorí. „Naše bezprostredné okolie ponúka každoročne bohatú úrodu jabĺk, sliviek, či hrušiek. Dokonca fakt, že podnebie sa postupne mení, znamená aj, že už nie je u nás ojedinelé ani pestovanie marhúľ. V našej Pálenici pestovateľom vypálime pálenicu z každého ovocia, avšak tuzemského, nie exotického. Rovnako aj z vína, či hroznových výliskov,“ vysvetľuje Anna Olekšáková.
Ráno prídete s kvasom a poobede máte doma vypálený produkt
Ak aj vy dávate prednosť vlastnej „domácej“ slivovici, či hruškovici, tak v druhotnej fáze vám Pálenica Spišská Belá veľmi rýchlo pomôže. Stačí sa včasne objednať, doniesť v sude vlastný kvas a za približne tri hodiny si vypálený produkt odnesiete domov. „Každý pestovateľ už zhruba vie, kedy bude mať pripravený kvas na pálenie. Tento termín je potrebné si u nás dopredu zarezervovať. V dohodnutý deň donesiete napr. 300 litrov slivkového kvasu a za tri hodiny je už produkt pripravený na vyzdvihnutie,“ vysvetľuje celý priebeh majiteľ pálenice.
Manželia majú zároveň v predstavách aj víziu do ďalekej budúcnosti, v ktorej by mohli konkrétny kvas ponúkať aj oni. Rovnako by sa v budúcnosti potešili aj vlastným sadom, či transformácii pálenice na liehovar.
Viac o tejto zaujímavej myšlienke ako aj konkrétnej službe sa dozviete na webových stránkach PÁLENICE SPIŠSKÁ BELÁ: www.palenicaspisskabela.sk.
