Jednou z rekatolizačných aktivít rehole piaristov po ich príchode na faru v Spišskej Belej, po navrátení kostola sv. Antona Pustovníka katolíkom, bola aj výstavba prícestných kaplniek. Piaristi, ktorých kláštor bol v Podolínci, spravovali rímskokatolícku farnosť v Spišskej Belej od roku1674 až do roku 1852, keď bol ustanovený prvý svetský farár.
V historických prácach o Spišskej Belej sa akosi zabúda na existenciu prícestných kaplniek z 18. storočia. Nespomína ich Weber vo svojej monografii (1892), nie sú podchytené ani v najnovšej monografii Spišskej Belej (2006). Jedine vo Wikipedii pri hesle Spišská Belá je údaj o existencii kaplnky Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1720 a kaplnky Sv. kríža z roku 1760.
V skutočnosti v 18. storočí boli postavené 3 prícestné kaplnky. Jedinou spoľahlivo identifikovanou kaplnkou je kaplnka Sv. kríža z roku 1760, ktorá doteraz stojí pri železničnej trati neďaleko čističky odpadových vôd. V 18. st. tu ešte viedla hlavná cesta do Poľska cez Starú Ľubovňu, na mape Spišskej Belej z roku 1777 má názov Unterste Strasse (Najnižšia hradská), kaplnka bola postavená v blízkosti križovatky – odbočky cesty do Spišskej Belej. Druhá kaplnka, ktorej nevieme zasvätenie, bola postavená pri ceste do Strážok, kde bola odbočujúca cesta do Rakús. Jej poloha je už na mape z 1.vojenského mapovania z roku 1769. V tom čase jej okolie tvorili ešte polia, pretože ešte neexistoval nový cintorín a od línie zadných stodôl, ktoré tvorili vstup do mesta, bola vzdialenosť vyše 200 m. Kaplnka sa zachovala až do konca 60.-tych rokov 20.st., keď bola zbúraná, pretože tvorila prekážku pre chodník pre novovybudovanú pravú stranu Ulice SNP. Stála oproti vchodu do liehovaru, tesne za ňou bola stodola, ktorú zbúrali nedávno. Samotná kaplnka v podobe vežičky mala pôdorys asi 1×1 m a výšku 4-5 metrov, bola zakončená strieškou v tvare štvorbokého ihlana. V hornej časti mala oknové výklenky, v čelnom bol umiestnený kríž. Na zbúranie kaplnky Mestský národný výbor v Spišskej Belej dlho nemohol nájsť dobrovoľníka. Ten, ktorý sa na to nakoniec podujal, údajne do mesiaca náhle zomrel.
Treťou problematickou kaplnkou je kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1720. Donedávna sa stotožňovala s kaplnkou, ktorá je na ľavej strane cesty smerom na Tatranskú Kotlinu. Pri štúdiu historických máp sa ukázalo, že v skutočnosti ide o novodobú náhradnú kaplnku po zbúraní starej, ktorá stála na inom mieste. Na mapách z 1. vojenského mapovania (1769, 1783) je pôvodná kaplnka situovaná na pravej strane cesty v mieste, kde prechádzala stará diaľková cesta Obere Land Strasse (Horná krajinská hradská) cez potok Markseifen (Beliansky potok). Táto diaľková cesta tiež obchádzala Spišskú Belú. Za Kežmarkom, od terajšieho železničného priecestia, prechádzala cez polia medzi Rakúsmi a Strážkami, križovala Čiernu vodu pod jej sútokom s potokom Krivodol a prechádzala okolo kaplnky cez terajší Beliansky potok, kde v tom čase bol drevený most, a ďalej cesta pokračovala cez Slovenskú Ves a Spišskú Maguru do Poľska. Pri kaplnke bola odbočka cesty do Spišskej Belej. V súčasnosti je miesto pôvodnej kaplnky tesne pri ceste v blízkosti prvého mostíka cyklotrasy. Žiaľ, nevieme ako kaplnka vyzerala, fotodokumentácia ani nákres sa zatiaľ nenašli. Na dostupných mapách až do roku 1936 je poloha kaplnky nezmenená, tak ako bola na mape z roku 1769. Podľa vyjadrenia p. Milana Vdovjaka (spoluzakladateľ súkromnej geodetickej firmy) nemusí údaj na mapách súhlasiť s reálnym stavom. Keďže mal prístup k archívnym katastrálnym mapám Spišskej Belej, história kaplnky Najsvätejšieho Spasiteľa je podľa neho zložitejšia. Na katastrálnej mape z roku 1871, s neskoršími úpravami v roku 1929, je už táto kaplnka na inom mieste. Zrejme, pred rokom 1871 v dôsledku spevňovania a rozširovania cesty do Tatranskej Kotliny bola kaplnka zbúraná a nanovo postavená asi 400 m bližšie ku Spišskej Belej, ale tiež na pravej strane cesty. Avšak i toto miesto sa neskôr ukázalo ako nevhodné. V roku 1918 začala výstavba lesnej železnice zo Spišskej Belej do Lendaku, kaplnka stála v ceste, takže bola opäť zbúraná a nanovo postavená, ale už na ľavej strane cesty do T. Kotliny asi o 10 m vyššie. Geodetický čapový znak s nadmorskou výškou 661,2225 m bol na kaplnke osadený okolo r. 1930. Táto novoveká kaplnka má tvar vežičky s polkruhovitou strieškou, v okennom výklenku je za mrežou a sklom umiestnený drevený kríž. Koncom 80-tych rokov 20. st. došlo ku krádeži obsahu výklenku, nie je však známe, čo bolo predmetom krádeže.
Dr. Andrej Novák, 18.7.2019
