Narodil sa 22. apríla 1948 v Chudej Lehote v okrese Bánovce nad Bebravou. Keďže pochádza z roľníckej rodiny, poľnohospodárstvo mu veľmi prirástlo k srdcu. Vyštudoval Strednú poľnohospodársko-technickú školu v Bernolákove a Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre. S manželkou sa rozhodli splácať študentské štipendium prácou a pre tento účel si vybrali práve naše mesto. A tak 1. júla 1972 mladý Daniš nastúpil do zamestnania v podniku Štátny majetok Spišská Belá, kde pracoval do roku 1989.
Začínal ako dvorový mechanizátor, pracoval ako vedúci úseku technických služieb a svoj postup v tomto podniku zavŕšil ako námestník riaditeľa. Veľmi ho potešilo, keď v Štátnom majetku dosiahli konsolidáciu stavebného majetku. Spolu s ďalšími kolegami mal obrovskú zásluhu na pozdvihnutí celkovej úrovne tohto štátneho majetku.
Neskôr dostal „direktívnu“ ponuku, pracovať na Poľnohospodárskom družstve v Kežmarku, ktorú prijal a ako predseda družstva tam pôsobil do roku 2001. V Kežmarku prežil transformáciu družstevníctva na Slovensku, ktorá našťastie v Kežmarku prebiehala bez väčších ťažkostí.
V období veľkej privatizácie výrobných podnikov dochádzalo k výraznému znižovaniu pestovania zemiakov a do veľkej miery sa začali uprednostňovať iné novodobé plodiny. Ako predseda družstva v Kežmarku spojil svoje sily s ďalšími poľnohospodárskymi subjektami v našom regióne a sa začali zaujímať o Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarský vo Veľkej Lomnici, aby mohli podporiť jeho činnosť najmä v oblasti zemiakárstva – tak jeho výskum ako aj šľachtenie. Následne sa stal riaditeľom tohto ústavu ako akciovej spoločnosti a pôsobil tam až do odchodu do dôchodku.
V poľnohospodárstve ako takom, mu bola najbližšia mechanizácia, lebo tú študoval 9 rokov, no nemohol ju oddeliť od iných zložiek – od rastlinnej a živočíšnej výroby, od služieb… Ako človek v riadiacej sfére musel tieto činnosti vnímať komplexne. Najviac ho však napĺňala samotná práca s ľuďmi.
Július Daniš vždy dobre vychádzal so zamestnancami, preto0že v poľnohospodárstve si prešiel všetkými pracovnými pozíciami. Od malého chlapca, keď pásaval kravy, až po funkciu predsedu či riaditeľa. Podľa jeho slov by to tak malo byť u všetkých riadiacich pracovníkov. Bol aj výborným športovcom. Od roku 1975 do roku 1980 pôsobil ako predseda futbalového oddielu Telovýchovnej jednoty Slavoj v Spišskej Belej. Okrem toho, že bol vášnivým futbalistom, bavila ho tiež atletika a v rámci nej beh na dlhé trate.
V poľnohospodárstve zastával aj ďalšie funkcie. Pracoval ako predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a od roku 1995 do odchodu na dôchodok aj ako predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Poprade. V rámci tejto funkcie sa stal jedným zo zakladateľov Spišského zemiakarského jarmoku, ktorého súčasťou je dodnes (už ako senior) . Tento jarmok má v našom meste opodstatnené základy. V Spišskej Belej a okolí sa v minulosti pestovali zemiaky na veľkej výmere. V jednom poľnohospodárskom podniku v Spišskej Belej sa vypestovalo viac zemiakov, ako v celom bývalom Východoslovenskom kraji. Poľnohospodárske družstvo v Spišskej Belej, Štátny majetok v Spišskej Belej a Poľnohospodárske družstvo Kežmarok vypestovali v roku 2000 také množstvo zemiakov, aké sa v súčasnosti vypestuje na celom Slovensku. Bohužiaľ, dnes je tu už len minulosť, ale pokiaľ ide o budúcnosť a jeho celkový prístup k životu, považuje Július Daniš sám seba za 100 % optimistu. Ako tvrdí: „Človek sa musí preniesť aj cez neúspechy a pokračovať ďalej“. V súčasnosti je jeho veľkou prioritou starostlivosť o rodinu. Spolu s manželkou vychovali jedného syna a teraz sa tešia z dvoch vnúčat, ktorým sa snažia venovať v čo najväčšej miere.
Július Daniš je telom a srdcom celý život poľnohospodár, veľký podporovateľ pestovania zemiakov v našom meste a regióne – je veľký zástanca a propagátor výrobcov regionálnych poľnohospodárskych produktov.
Cena primátora mesta sa udeľuje Júliusovi Danišovi za celoživotný prínos v oblasti podpory a rozvoja poľnohospodárstva v našom meste a podtatranskom regióne.
