Július Dančo sa narodil 14. novembra 1907 v Spišskej Novej Vsi, kde navštevoval aj učiteľský ústav. Po jeho ukončení začal učiť na miestnej základnej škole. Zaujímala ho história, zemepis, kreslenie a bol tiež výborným športovcom. Najviac ho bavili skoky na lyžiach, plávanie a futbal. Oženil sa v roku 1936 a spolu s manželkou vychovali 3 dcéry.
Počas 2. svetovej vojny bojoval na východnom i severnom fronte. Dostal sa aj do koncentračného tábora Mauthausen. V roku 1948 dostal miesto v Spišskej Belej, kde sa stal riaditeľom základnej školy, kde pôsobil 10 rokov. Na konci školského roku 1957/1958 dostal vyznamenanie – vzorný učiteľ a hneď na to ho v septembri 1958 spolu s ďalšími kolegami, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu režimu, prepustili. S učením bol koniec, preto sa Július Dančo zamestnal ako majster v Rašelinových závodoch v Spišskej Belej. Bol veľmi húževnatý a jeho chuť učiť a povzbudzovať iných sa stále prejavovala v jeho živote. V roku 1964 počas ťažby rašeliny na Trstinných lúkach bol pri objave troch bronzových mečov z 10. stor. pr. n. l.
Zlepšenie jeho situácie nastalo potom, ako dostal ponuku spolupracovať pri založení Múzea Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej. V Prahe na technike si urobil skúšky z optiky a s veľkým nadšením sa pustil do práce. V roku 1964 sa otvára Múzeum Jozefa Maximilána Petzvala, rodáka zo Spišskej Belej, profesora matematiky a fyziky, vynálezcu modernej optiky v jeho rodnom dome. Július Dančo sa stal prvým správcom tohto múzea. Dokonca sám múzeu daroval rodinné dagerotypie z 19. storočia. Prácu v múzeu miloval. Spolu so svojim kolegom v roku 1967 pripravili publikáciu – prvého „Sprievodcu po zbierkach Múzea J. M. Petzvala v Spišskej Belej“.
Július Dančo zomrel v roku 1975, v nedožitom 68. roku života.
Cena mesta Spišská Belá sa udelila Júliusovi Dančovi in memoriam pri príležitosti 755. výročia prvej písomnej zmienky o meste.
