Pri príležitosti 755. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskej Belej sme v mesiaci apríl vyhlásili vedomostnú súťaž “Poznáš svoje mesto?”, vďaka ktorej môžete získať mnoho zaujímavých cien a v neposlednom rade si preveríte svoje poznatky o našom malebnom mestečku…
Otázka za mesiac júl znela: „1. augusta si pripomíname 460. výročie narodenia významného náboženského spisovateľa, župného hodnostára, dejateľa evanjelickej cirkvi, podporovateľa reformácie i starostlivosti o záchranu umeleckých a historických pamiatok a zakladateľa šľachtického gymnázia v Strážkach. Ako sa volá táto významná osobnosť našich dejín?“ Z ponúkaných odpovedí bola správnou možnosť C – Gregor Horváth-Stančič.
Výhercom súťaže za mesiac júl sa stal Peter Weber. Gratulujeme!
Gregor Horváth-Stančič, najznámejší člen z rodiny siedmich generácii strážskych Hotváth-Stančičovcov, bol synom baróna Marka Horváth-Stančiča. Marko Horváth-Stančič, pôvodom z chorvátskeho Gradecu, dostal Strážky v roku 1551 za zásluhy pri obrane hradu Sihoť v protitureckých bojoch ako donáciu od Ferdinanda I. Gregor bol jeho jediným synom.
Gregor Horváth-Stančič sa narodil 1. augusta 1558 v Körmend (Maďarsko). S manželkou Eufrozínou, rod. Semberiovou mal 3 dcéry a 2 synov. Gregora Horváth-Stančiča pozná minulosť i prítomnosť ako významného náboženského spisovateľa, župného hodnostára a dejateľa evanjelickej cirkvi, zakladateľa šľachtického gymnázia v Strážkach, prívrženca a podporovateľa reformácie a starostlivosti o záchranu umeleckých a historických pamiatok.
Po absolvovaní domácich škôl odišiel mladý Gregor na radu svojho tútora Szényiho študovať najprv na akadémiu v Strasburgu, neskôr študoval aj vo Wittenbergu, Padove, Ženeve a Bazileji. Po úspešnom zakončení tamojších štúdií navštívil Francúzsko, Anglicko a Taliansko. Po svojom návrate zostal milovníkom vied a ako prejav tejto lásky k vedám sa rozhodol založiť v Strážkach školu. Na vlastné náklady tak vybudoval školu (1584), kde sa staral s veľkým zápalom o svojich zverencov, zhromažďoval vedcov a sám aj vyučoval dialektiku, etiku a rétoriku. Táto významná humanistická škola pre mladých šľachticov, sa čoskoro presadila popri evanjelických školách v Kežmarku a Levoči. Mala charakter gymnázia so snahou o jej povýšenie na vysokú školu. Vyučoval na nej okrem učencov prizývaných z Nemecka, aj známy autor slovenských duchovných piesní a neskorší superintendent evanjelickej cirkvi Eliáš Láni. Súčasťou “Gymnasium Nehrense” čiže Gregorom založenej akadémie v Strážkach bola tiež jedna z najlepšie vybavených knižníc vtedajšieho Uhorska. Podľa smútočnej reči, ktorú predniesol Mikuláš Erhard Dalhemius z príležitosti úmrtia Eufrozíny, manželky Gregora, venoval na podporu vied a na výchovu mládeže každoročne šesťsto zlatých.
V rokoch 1590 – 1592 bol spišským podžupanom. Zasahoval do dobových teologických sporov v protestantských cirkvách, najmä do zápasov okolo Formula Concordiae, ktorej bol zástancom. Svoje názory prezentoval na kolokviu v júni 1591 v Csepregu, v decembri 1595 a v januári 1596 v Kežmarku v niekoľkých polemických spisoch v boji s tzv. kryptokalvinizmom, najmä s kežmarským farárom Šebastiánom Lamom. V týchto sporoch odmietal odstraňovanie umeleckých artefaktov z evanjelických chrámov a usiloval sa o ich záchranu, preto je považovaný za jedného z predchodcov starostlivosti o záchranu umeleckých a historických pamiatok.
Gregor Horváth-Stančič zomrel 15. januára 1597 v Strážkach (dnes mestská časť Spišská Belá). Po jeho predčasnej smrti pokračoval v tejto činnosti jeho syn Baltazár (1596 – 1678), ktorý bol v rokoch 1622 – 1624 spišským podžupanom. Rodina udržiavala gymnázium približne 127 rokov. Až do konca 18. storočia bola na Spiši známa dobročinnou a mecénskou činnosťou, z ktorej treba na prvom mieste spomenúť podporu kežmarského lýcea, a to peňažnými i knižnými darmi.
Začiatkom 18. storočia zničil kaštieľ požiar, v dôsledku čoho v roku 1711 zanikla aj šľachtická škola. Po vymretí rodu Horváth-Stančič prešiel kaštieľ do majetku rodiny Szirmayovcov a neskoršie ho sobášmi získali rodiny Medňanských a Czóbelovcov.
Najvýznamnejšie osobnosti v rodine patrili k intelektuálom. Okrem toho, že boli významnými spišskými zemepánmi, takmer v každej generácii sa našiel niekto, kto sa stal spišským podžupanom, viacerí pôsobili aj v súdnictve ako tabulárni sudcovia, no aj ako školskí a cirkevní inšpektori. Tak ako spišská šľachta vo všeobecnosti, aj oni sa vyznačovali jazykovou erudovanosťou, a to na veľmi vysokej úrovni aj v porovnaní so šľachtou v celouhorskom meradle. Práve s tým súvisel fakt, že predstavitelia tohto rodu mali široký kultúrny rozhľad. Od 16. storočia patrila rodina k stúpencom protestantizmu a tento fakt rozhodol o zameraní vzdelania na Nemecko, takže ovplyvnil aj celkovú kultúrnu orientáciu rodiny.
Zahrajte si s nami aj vy v piatom kole súťaže Poznáš svoje mesto?, odpovedzte správne na nasledujúcu súťažnú otázku a vyhrajte zaujímavé ceny od Mesta Spišská Belá. Zároveň sa zaslaním správnej odpovede zapojíte do žrebovania o absolútneho víťaza súťaže, ktorý si odnesie hlavnú výhru v hodnote 300€.
Pravidlá súťaže sú dostupné sem.
Súťažná otázka na mesiac august:
