Podľa údajov Štátnych lesov TANAP-u sa sčítavanie kamzičej zveri v Tatranskom národnom parku organizuje už vyše šesť desaťročí. V roku 1950 žilo na území Tatier len približne 160 kamzíkov. Už o štyri roky ich bolo takmer 600 a v roku 1964 dosiahol ich počet až 950 kusov. V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v ich prirodzených lokalitách výskytu, či prelety vrtuľníkov. Z prírodných vplyvov počty kamzíkov negatívne ovplyvňujú napríklad neskorý jarný sneh či klimatické zmeny. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov až na hranicu 200 kusov. Zásluhou opatrení – vynáškou soli, prikrmovaním jarabinou v čase potravinovej núdze a pravidelnými kontrolami zo strany správcov územia sa ich počty postupne opäť zvýšili až nad hranicu 1000 jedincov.
Zatiaľ čo jarné spočítanie kamzičej zveri je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Podľa výsledkov jesenného sčítania z tohto roka, bude v Tatranskom národnom parku zimovať 1 263 kamzíkov, z toho je 94 mláďat.
Priebeh tohtoročného sčítania bol podľa Jozefa Hyblera – zoológa Štátnych lesov TANAP-u, kvôli nepriaznivému počasiu obzvlášť náročný. Namiesto dvoch dní sa kamzíky počítali len jeden deň. Preto je predpoklad, že stavy kamzičej zveri sú reálne o niečo vyššie ako ukázali výsledky sčítania. Do sčítacích hárkov bolo na slovenskej strane zapísaných 973 kamzíkov, z nich bolo 76 mláďat. Najpočetnejšie kamzičie čriedy sa už tradične preháňali po Belianskych Tatrách.
Len pre porovnanie, presne pred rokom zimovalo na slovenskej strane Tatier 1 003 kamzíkov. V poľskej časti národného parku ich vtedy narátali 364. Pred letom napočítali na oboch stranách Tatier celkovo 1 042 kamzíkov. Z tohto počtu sa ich v slovenských Tatrách pohybovalo 746.
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je endemický poddruh kamzíka vrchovského, ktorý žije iba na území Tatier (Slovensko, Poľsko). Pre obavy z prežitia kamzíkov vo svojom pôvodnom pohorí, bol tento druh v rokoch 1969 – 1976 umelo zavedený aj do Nízkych Tatier. V lete majú kamzíky hrdzavú až hrdzavohnedú farbu. Naopak v zimných mesiacoch ich chráni pred mrazom hustá a tmavá srsť. Mláďatá sa rodia koncom apríla. K prirodzeným nepriateľom patrí hlavne rys a orol skalný.