V sobotu v noci začne platiť zimný čas – hodinky si posunieme dozadu

Túto  sobotu  v noci z 26. októbra 2019  na nedeľu 27. októbra 2019 si  o 3. hodine  hodinky posunieme o 1 hodinu späť. 

Prejdeme tak na zimný čas. Tým sa budeme riadiť až do 29. marca 2020, kedy si v noci o druhej posunieme ručičky hodín zasa o hodinu dopredu, teda na tretiu hodinu.

V ostatnom čase sa sa v Európe diskutuje o zavedení permanentného času, čo by znamenalo, že by sme si v marci nemuseli posúvať hodinky o hodinu dopredu a v októbri zasa o hodinu dozadu. Členské štáty Európskej únie sa mali zhodnúť na tom, ktorý z dvoch časov si vyberú a budú sa podľa neho riadiť stále.

Slovensko sa aktívne hlási k zavedeniu permanentného času. Ako argument sa uvádza nepriaznivý účinok zmien času na zdravie a naša krajina odporúča zrušenie každoročných zmien času a ustálenie štandardného tzv. zimného času, ktorý sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území., hoci sú aj verejné vyhlásenia, ktoré konštatujú, že Slovensko sa neprikláňa ani k letnému, ani k štandardnému tzv. zimnému času.

Aký teda nakoniec budeme mať čas? Permanentný časový režim si zvolíme podľa výsledku rokovaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.. Pri ďalších rokovaniach bude  potrebná koordinácia medzi členskými štátmi celkovo, osobitne však so susednými štátmi, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu a vyhli sme sa komplikáciám napríklad pri cezhraničnom obchodovaní, preprave, komunikácii aj cestovaní.

Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že členské štáty sa smernicou o ukončení sezónnych zmien času zaoberajú od predloženia návrhu Európskou komisiou, teda od septembra minulého roku. Návrh bude mať značný celospoločenský dosah. Dôkladné posúdenie vplyvov a harmonizovaný postup členských krajín si vyžadujú určitý čas. Výsledkom doterajších rokovaní je však len zhoda na prípadnej zmene v roku 2021, a to tak, aby sa zachovalo hladké fungovanie jednotného trhu.

Na minuloročnom celoeurópskom prieskume o striedaní času sa zúčastnilo vyše štyri a pol milióna respondentov. Až 84 percent sa jednoznačne vyjadrilo za zavedenie permanentného času. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že väčšina Slovákov, ktorí sa na ňom zúčastnili, sa hlási k zavedeniu letného času.

Európanom na posúvaní hodiniek najviac prekážajú negatívne vplyvy na zdravie, zvýšenie počtu nehôd na cestách či nedostatočné energetické úspory.

Hoci sme sa tento rok mali definitívne rozlúčiť so striedaním času a do apríla mali jednotlivé krajiny povedať, pre ktorý čas sa rozhodli, vec ešte stále nie je uzavretá. V niektorých štátoch dokonca ešte aj v tomto období diskutujú, či má vôbec zmysel zaviesť permanentný čas. Argumentujú pritom absenciou dostupných a dôveryhodných dôkazov o vplyvoch a možných prínosoch, ktoré by zrušenie pravidla mohlo priniesť.

O tom, či vlastne zrušíme striedanie času a zavedieme jeden permanentný, sa budú krajiny Európskej únie ešte ďalej dohadovať.

Zmena na letný a zimný čas

  • Letný čas sa po prvý raz používal na území Slovenska v rokoch 1916 až 1918, neskôr od roku 1940 do 1949. Opätovne sa začal striedať so zimným časom v roku 1979. V 90. rokoch sa zaviedla úprava, podľa ktorej trvá letný čas sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.
  • Podporovatelia striedania času tvrdia, že súčasný stav zabezpečuje počas dňa viac slnka, čím klesá spotreba elektrickej energie.

Odporcovia poukazujú na zdravotné komplikácie ako nespavosť, oslabená imunita, migréna či depresie.

  • Zimný čas je ľudové pomenovanie pre stredoeurópsky čas – SEČ. Letný čas označujeme ako stredoeurópsky letný čas – SELČ.

V rámci Európskej únie sa v súčasnosti uplatňujú tri rôzne časové pásma. Aj keby sa zaviedol permanentný čas, neráta sa s ich zrušením.

Môže Vás zaujímať...

Oznámenia
X