Nielen svetovým, ale už aj slovenským problémom je pohybová inaktivita ľudí, sedavý spôsob života a z neho vyplývajúce problémy so zdravím. Málo pohybu je z globálneho hľadiska štvrtý najdôležitejší rizikový faktor predčasných úmrtí. Statický model života je akoby začarovaný kruh. Pohybovo neaktívne deti majú väčšie predpoklady byť obézne a chorľavé, v škole vymeškávajú viac hodín, následne majú nižšiu úspešnosť v školských výsledkoch. Takíto mladí ľudia sa ťažšie uplatňujú na trhu práce, vyžadujú si väčšie náklady štátu v sociálnej a zdravotnej oblasti a predstavujú väčšie spoločenské a ekonomické riziko. Kruh sa uzatvára tým, že deti neaktívnych rodičov majú menšiu šancu a motiváciu byť pohybovo aktívne a skracujú si tým život v priemere o 5 rokov. Škola s jej vplyvom má v tomto smere nezastupiteľné miesto.
V ostatných 5 rokoch je celkový status telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu až v 44 % z 200 krajín sveta vnímaný ako nižší oproti minulosti, hoci štatistiky dôsledkov ,,nehybnosti“ populácie sú alarmujúce.
Práve preto Školský úrad Spišská Belá v spolupráci so ZŠ Toporec zorganizoval 9. apríla metodický deň pre učiteľov telesnej a športovej výchovy na 2. stupni základných škôl vo svojej pôsobnosti. V školách na Slovensku sa v súčasnosti telesná a športová výchova vyučuje povinne na 1. aj na 2. stupni ZŠ v každom ročníku po 2 hodiny týždenne. Každá škola však má vo svoje kompetencii z disponibilných hodín pridať práve na vyučovanie telesnej a športovej výchovy.
Témou metodického dňa boli Netradičné pohybové aktivity a inovatívne metódy v telesnej a športovej výchove. Otvorenú hodinu so žiakmi – chlapcami 8. ročníka – realizoval Mgr. Marek Kuruc zo ZŠ Toporec. Po vyučovacej hodine nasledoval rozbor, diagnostika hodiny a diskusia učiteľov telesnej a športovej výchovy o využívaní netradičných pohybových aktivít a inovatívnych metód v telesnej výchove na ZŠ. Zúčastnení telocvikári si vymieňali skúsenosti z praxe v našom regióne, upozorňovali na úskalia a riziká vo vyučovaní tohto predmetu v našich školách, keďže mnohé z nich nemajú vôbec telocvičňu a niektorí pracujú s marginalizovanou rómskou komunitou. Učitelia ďalej upozornili, že vnútorná motivácia žiakov hýbať sa aj v rámci hodín telesnej výchovy má klesajúcu tendenciu (hlavne u dievčat na 2. stupni ZŠ), čo si vyžaduje zvýšené úsilie na motiváciu žiakov. Práve preto uvítali inšpirácie z otvorenej hodiny, ktorej dominoval funkčný tréning zložený z jednoduchých cvičení posilňujúcich celé telo, v ktorom sa spájajú prvky gymnastiky, rýchlosti a silového tréningu.
Problémom vo vyučovaní telesnej a športovej výchovy na ZŠ sa ukazuje aj nedostatočné, resp. opotrebované materiálno-technické zabezpečenie kabinetov telesnej výchovy na väčšine škôl. O to viac je chvályhodné, že na základe kooperácie štátu a obce sa v Toporci podarilo dokončiť, vybaviť a sprevádzkovať 15 rokov rozostavanú telocvičňu, čo istotne zvýši kvalitu výučby žiakov v tomto predmete a v neposlednom rade sa skvalitnia pohybové návyky mladej generácie.
