Uplynulo už pätnásť rokov odvtedy, čo územie mestských lesov, presne 19. novembra 2004 popoludní, zasiahol prepadový vietor – tatranská bóra. Tá po sebe zanechala viac ako stotisíc vyvrátených a polámaných stromov. Zničené boli lesné porasty na ploche 800 ha z celkovej plochy 4 681 ha mestských lesov v oblasti od Šarpanca po Tatranskú Kotlinu.
Správcovi mestských lesov vyplynula povinnosť obnoviť (zalesniť) poškodené územie na ploche 260 ha. V zmysle platného zákona o lesoch vtedajšie vedenie mestských lesov požiadalo štátnu správu lesného hospodárstva o harmonogram na spracovanie kalamitného dreva a harmonogram na zalesňovanie, ktoré boli schválené na obdobie 10 rokov. To znamenalo, že celú zničenú plochu nebolo potrebné zalesniť do dvoch rokov, ako to býva v prípade obnovy lesa na holinách v iných prípadoch.
Z kalamitného územia sa vyťažilo viac ako 105 000 m3 drevnej hmoty, najviac v druhovom zložení smrek (až 75 %), jedľa, borovica, jelša a javor. Spracovanie tejto kalamity bolo ukončené v marci 2006 a práce vykonávalo sumárne 23 ťažobných partií. Následkom uvedenej kalamity museli mestské lesy čeliť, a aj v súčasnosti čelia, ďalším kalamitám – kôrovcovým a vetrovým. Hlavným problémom je drevinové zloženie v lese pozostávajúce predovšetkým z monokultúry smreka a meniaca sa klíma sprevádzaná jednak suchým počasím a tiež častými nárazovými vetrami.
Umelú obnovu územia po spracovaní kalamitného dreva realizoval správca mestských lesov na ploche 104,5 ha, a to hlavne na miestach, kde sa nenachádzalo prirodzené zmladenie. Na ploche zvyšných 158,5 ha mohli lesníci s veľkým potešením na konci 10-ročného harmonogramu konštatovať, že prirodzená obnova lesa prebehla až na 60-tich % kalamitnej plochy. Najviac zastúpené dreviny na obnovovanej ploche predstavujú smrek a borovica. Z ostatných drevín tu rastie javor, jaseň, buk, jelša, breza, jarabina, rakyta, jedľa a smrekovec. Lesníci za pätnásť rokov na celom území mestských lesov vysadili: 837 000 sadeníc borovice, 900 000 sadeníc jedle, 327 000 sadeníc smrekovca, 223 000 sadeníc smreka, 616 000 sadeníc buka, 57 000 sadeníc javora, 29 000 sadeníc jaseňa, 18 000 sadeníc jelše, 8 000 sadeníc lipy a 2 000 sadeníc bresta. Spolu teda bolo vysadených až 3 017 000 kusov sadeníc, čo predstavuje v priemere 201 000 kusov sadeníc ročne.
Za veľmi významný faktor pri spracovaní kalamity možno považovať skutočnosť, že na ploche, ktorá sa nachádza v druhom až štvrtom stupni ochrany, nebolo povinnosťou ponechať kalamitné drevo v bezzásahovom režime. Výsledky Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene prezentované na medzinárodnej vedeckej konferencii v októbri 2019 potvrdzujú, že postup po spracovaní vetrovej kalamity z roku 2004 a obnova lesa po nej, boli zvolené správne. Počas konferencie doc. Ing. Peter Fleisher, PhD., uviedol: „Spracovaná kalamitná plocha v tomto roku bola výrazným úložiskom uhlíka, čo je dobrá správa pre lesníkov, lebo potvrdzuje také nastavenie starostlivosti o lesy, ktoré znižuje riziko klimatickej zmeny. Na nespracovanej kalamitnej ploche sme síce zistili podobnú intenzitu príjmu uhlíka vegetáciou, ale výrazne vyšší výdaj v dôsledku začínajúceho rozkladu dreva, ktoré tam bolo ponechané po kalamite z roku 2004“. Uhlík je dôležitý biogénny prvok potrebný pre život všetkých organizmov. Zdravé obnovené mladé lesy ho podľa výskumov produkujú niekoľkonásobne viac, ako porasty ponechané na bezzásahovosť.
Správca mestských lesov v uplynulých rokoch okrem obnovy lesa vykonával aj starostlivosť o mladé lesné porasty (proti burine a zveri) na ploche 4 855 ha. Zrealizoval výstavbu 7,5 km oplôtkov proti zveri a výchovu mladých lesných porastov na ploche 1 472 ha. Priemerný náklad pestovnej činnosti v závislosti od výšky ťažby predstavoval v roku 2005 2,42 €/m3, pričom v roku 2013 to bolo 10,19 €/m3. V roku 2018 tieto náklady predstavovali až sumu 15,4 €/m3. Z týchto čísel je zrejmé, že na takom relatívne malom území sú úlohy v obnove lesa a následnej starostlivosti o tento les vysoké.
Spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá, s. r. o., sa navyše podarilo dosiahnuť aj zmenu drevinového zloženia spočívajúcu v premene smrekových monokultúr na rôznorodé porasty, ktoré budú lepšie znášať klimatickú zmenu. Správca územia odviedol prácu potrebnú na zachovanie všetkých funkcií, predovšetkým prírodoochranných a celospoločenských, ktoré sa od horských lesov na území národného parku očakávajú. Doposiaľ nesplnenou úlohou však zostáva zvládnutie situácie v lesoch v lokalite Ždiar a v Babej doline pre zachovanie predmetu ochrany.
Ing. František Pisarčík, Lesy Mesta Spišská Belá, s. r. o.
