Lesník Jozef Juraško v časopise Tatry 3/2020 spomína na svoju mladosť, ktorú prežil v horárni na Šarpanci. Vyrastal tam ako syn lesníka premiestneného v roku 1956 z Podspádov na nové pôsobisko. V tom čase samotu Šarpanec tvorila okrem budovy hájovne aj murovaná krčma, zrubová šopa a zastrešený tanečný objekt ,,Tancuľa“, ktorú Beľania kedysi radi využívali na zábavu. Už vtedy bola pri hájenke zriadená lesná škôlka.
Vo svojom rozprávaní sa autor zamýšľa napríklad aj nad názvom lokality Šarpanec. Keď sa chlapi v krčme ,,šarpali“, mal pocit, že nadobúda pravý význam… Okrem veselých príhod si pamätá tiež na vážne, či smutné. Lesný obvod bol z pohľadu ochrannej služby veľmi náročný. Na Šarpanci prežila rodina Jurašková 25 rokov, do roku 1976. V jej archíve sa našla aj fotografia z požiaru krčmy.
