Apríl je mesiacom narodenia i úmrtia svetoznámeho maliara Ladislava Mednyánszkeho, neodmysliteľne spätého s našimi Strážkami. 
23. apríla 1852 prišiel na svet v Beckove a v matričnej knihe (v latinčine) je zapísaný ako Ladislav Jozef Baltazár Eustach Mednyánszky. 17. apríla 1919 vo Viedni skonal. Medzi tým je 67 rokov života plného turbulencií, zdravotných komplikácií, nepokoja, vášne, cestovania a tvorby. Zürich, Mníchov, Strážky, Paríž, Budapešť, Viedeň, Dalmácia, Čierna Hora, Balatón – toto sú iba niektoré destinácie na svetobežníckej ceste muža so štetcom v ruke a senzitívnym srdcom umelca… Melanchólia, nostalgia a famózne zachytenie svetla ho robia jedinečným a uznávaným maliarom. Aj preto sa iste práve jeho obraz Večerná nálada predal za 250-tisíc eur, čo sa považuje za najdrahší obraz na Slovensku.
Vo finálnej etape tvorby žil v Budapešti a tamojší pobyt prerušoval maľovaním na Slovensku a pobytmi vo Viedni. Na svojich cestách po Slovensku pokračoval v práci na reprezentačnej publikácii Rakúsko-uhorská monarchia slovom a obrazom (V origináli: Österreichich-ungarisch Monarchie im Wort und Bild).
Od roku 1898 sa začal pravidelne zúčastňovať na výstavách v budapeštianskom Mücsarnoku. Veľa času strávil na cestách po Uhorsku, maľoval v okolí Budína a Vacova, Balatonu, navštívil aj Sedmohradsko. Každoročne, zvyčajne v lete, sa vracal na Slovensko, aj keď trvale trávil čas vo Viedni.
Frontový maliar
V roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil do armády ako frontový výtvarník v 1. svetovej vojne na ruskom, v roku 1916 na talianskom fronte. Po zranení sa zdržiaval vo Villachu a striedavo navštevoval Viedeň, Budapešť, Beckov a Strážky a koncom roka sa opäť vrátil do Viedne. Neskôr znova odišiel na taliansky front. Po ťažkom ochorení obličiek sa vrátil do opatery 
lekárov a definitívne skončil s frontovým maliarstvom. Nedoliečený a frustrovaný pracoval od konca roka 1917 v zlých podmienkach vo Viedni. Na jar 1918 odišiel do Strážok, kde naposledy trávil leto. Na výzvu vojenského veliteľstva sa v roku 1919 vrátil do Viedne.
Uznávaný krajinár európskeho významu
Už počas života získal viaceré ceny, v roku 1888 v Mücsarnoku v Budapešti a v roku 1914 tiež v Budapešti a iné. Rozsah jeho umeleckej pozostalosti nie je možné komplexne rekonštruovať. Mnohé diela počas svojich ciest daroval alebo lacno predal. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, čo sa stalo s obrazmi a štúdiami, ktoré vytvoril v Paríži a Barbizone. Po autorovej smrti pred 100 rokmi, 17. apríla 1919, bola časť pozostalosti z ateliérov vo Viedni a v Budapešti úradne zabavená (deponovaná v Szépmüveszeti Múzeu) a časť sa dostala do majetku vydavateľstva Singer a Wolfner. Podstatná časť zbierky diel Mednyánszkeho (Medňanského) sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Rozsiahlejšia zbierka je aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie (SNG). Jej súčasťou sú diela tzv. „strážskej“ kolekcie, rodinnej zbierky, ktorá obsahovala prevažne práce uchovávané autorom v domácom prostredí v Beckove a v Strážkach, ktoré daroval členom rodiny alebo ich vytvoril v spomenutých obciach.
Génius loci Strážok
Po smrti umelcovho strážťanského dedka Baltazára Szirmaya sa z beckovskej kúrie do Strážok natrvalo nasťahovali umelcovi rodičia v roku 1862. Z unikátnej rodinnej kolekcie kresieb z detstva a diel z prvých období Mednyánszkeho tvorby a práce tematicky viažuce sa na prostredie Strážok a ich okolia sa zachovali obrazy, ktoré autor namaľoval priamo v Strážkach – Zasnežená krajina, Ohyb rieky Poprad, Zvonica v Strážkach, Na brehu rieky Poprad (r.1885-na fotografii).
Po roku 1945 rodinná zbierka stratila celistvosť. Umelcova neter Margita Czobelová nemala po vojne dosť prostriedkov a síl, aby udržala rodinný majetok. Po roku 1948 barónka predala niekoľko obrazov, mnohé sa dostali do súkromných rúk za protislužby. V priebehu 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia získala SNG do svojich zbierok niekoľko desiatok obrazov. V máji 1991 bola v Kaštieli v Strážkach sprístupnená stála expozícia diel Ladislava Mednyánszkeho (jediná na Slovensku, asi 130 obrazov). V roku 2 000 SNG získala rozsiahly súbor malieb (64) a kresieb (17) Ladislava Mednyánszkeho, ktorý pravdepodobne pochádzal zo Strážok. Diela z tohto nákupu sa stali súčasťou reinštalovanej stálej expozície a verejnosti bola sprístupnená pri príležitosti 150. výročia narodenia umelca v júni 2002. Vlado Štric o ňom natočil dokumentárny film Svetlo vnímané ako osvietenie.
Mesto Spišská Belá si odkaz Ladislava Medňanského pripomína neustále. 
Aj tým, že v Strážkach sa od 28.5.1985 prejdete po Medňanského ulici; 19.1.2014 bol umelec uvedený do Siene osobností mesta pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Spišská Belá a od roku 2018 naša ZUŠ-ka nesie čestné meno po tomto výtvarníkovi. Nuž a práve v tomto roku, na deň presne – 17. apríla 2019 (streda) o 17.00 hodine – sa v Kaštieli v Strážkach pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia uskutoční v spolupráci mesta Spišská Belá, SNG – Kaštieľ Strážky a ZUŠ Ladislava Mednyánszkeho spomienkový večer, na ktorý vás srdečne pozývame.
