Už po siedmykrát sa pre spišskobelianskych seniorov realizoval program lesnej pedagogiky s názvom „S lesníkom do lesa“, ktorý zastrešuje spoločnosť Lesy mesta Spišská Belá, s.r.o. a lesní pedagógovia z Národného lesníckeho centra. Hoci šiesty augustový deň doniesol dážď a výrazné ochladenie (ráno o 9-tej bolo len 11°C), ktoré pre účastníkov neboli prekážkou a vyzbrojení vetrovkami, dekami a podsedákmi sa zúčastnili pripraveného programu v príjemnou prostredí chaty a lesnej škôlky Fľak.
Ráno všetkých pozdravil konateľ spoločnosti, Ing. František Pisarčík, ktorý vyzdvihol najmä záujem seniorov o pobyt v lesnom prostredí. Nasledovali aktivity lesnej pedagogiky, ktoré sa tento rok niesli v duchu témy potravy (výživy) z lesa, ktorá bola inšpirovaná ideovým zameraním tohtoročného Medzinárodného dňa lesov (a všetci účastníci už vedia, že sa oslavuje 21. 03.). V počiatočných diskusiách preto zazneli odpovede na otázku „Čo ste mali dnes na raňajky a aké je vaše obľúbené jedlo?“ Zistilo sa, že seniori raňajkujú napríklad praženicu s hubami, chlebík s maslom a čučoriedkovým džemom alebo aktuálne dostupnou zeleninou dopestovanou z vlastnej záhradky. Aj v tejto potrave tak vedeli identifikovať kúsok lesa. Ten sa ukrýva aj v drevených predmetoch používaných v príprave či pri konzumácii jedla – drevené varešky, misky, lyžice, maslové nožíky, váľky, lopáre (denká), soľničky ale aj kuchynské linky, stoly, lavice, stoličky. Ešte pred programom cez svoju klubovú vedúcu, pani Marianku, dostali za úlohu niektoré takéto predmety doniesť aj z vlastnej kuchyne – a niektorí si takúto „domácu úlohu“ aj splnili! Cez drevené predmety a vypĺňaním pracovného listu sa oboznámili aj s tradíciami stravovania drevorubačov na začiatku 20. storočia a tiež s niektorými kedysi požívanými výrazmi, ktoré opäť súviseli so stravou – cedilo (kapsa drevorubačov, do ktorej si balili provijant), vahan (drevená misa, z ktorej všetci jedli), strova (názov pre strukoviny – hrach, fazuľa). Tiež sa rozprávali a postupne ochutnávali a hodnotili 5 rôznych tekutín. Ich jednotlivé charakteristiky (farba, vôňa, chuť, teplota, využitie, náročnosť prípravy) zapisovali do hodnotiaceho listu. Následne si medzi sebou zdieľali recepty na výrobu čučoriedkového vína, bazového sirupu či zmesi sušených bylín pre liečivé čaje. Vďaka šikovnosti lesníkov, Paľa a Ľuba, nezostalo len pri slovách, ale všetci sa občerstvili grilovaným mäsom pripraveným na ohni pri chate.
Záver programu sa niesol v lesníckom duchu – nielen seniori, ale aj ich vnúčatá na vlastné oči videli prácu „železného koňa“ – šetrného stroja, ktorý reálne využívajú lesníci pri prebierkach a nasledovala aj ukážka práce malej vývoznej súpravy. Veľmi milým bolo vzájomné ďakovanie – konateľa seniorom a lesným pedagógom, lesných pedagógov za pozvanie a aktivitu seniorov, a seniorov konateľovi a lesným pedagógom lesníkom. Čo dodať na záver? Pomôže motto tohtoročných Lesníckych dní, ktoré sa oslavovali v apríli a konali sa aj v Kežmarku a to že „Aj lesy prinášajú jedlo na náš stôl!“
Ing. Veronika Jaloviarová
Národné lesnícke centrum
