Pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia Pieninského národného parku (PIENAP) a 85. výročia vyhlásenia Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách sa v Červenom kláštore v kúpeľoch Smerdžonka konala slávnostná konferencia. Za prítomnosti viac ako 100 pozvaných hostí i pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR a zástupcov poľského PIENAP-u boli odovzdané poďakovania i ocenenia tým, ktorí sa zaslúžili počas 50 rokov o rozvoj PIENAP-u a ochrany prírody a krajiny v tomto prekrásnom kúte Slovenska. Prítomným sa prihovoril minister životného prostredia SR László Sólymos, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš, podpredseda Prešovského samosprávneho kraja a primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak, bývalý riaditeľ PIENAP-u Štefan Danko i súčasný riaditeľ PIENAP-u Vladimír Kĺč.
Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený 16. januára 1967 nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Predtým bola v oblasti dnešného Pieninského národného parku zriadená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, ktorú s účinnosťou od 12. júla 1932 vyhlásilo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva v bývalej Československej republike (ČSR).
K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, komplex skál a bradiel vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Chránené sú aj prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko – Kráter. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka. V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov – kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka – pôvodne gotický Kláštor kartuziánov založený v roku 1319, ktorý sa nachádza v obci Červený Kláštor. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký. Jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom.
Pre označenie národného parku sa spočiatku používala skratka PNP, ktorú po odsúhlasením jazykovedným ústavom v Bratislave v roku 1974 nahradila skratka PIENAP. Rozloha PIENAP-u sa v januári 1997 rozšírila z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. Správa tohto národného parku pôvodne sídlila v Červenom Kláštore, dnes sídli v Spišskej Starej Vsi.
