PSK pripravuje nový územný plán
Prešovský samosprávny kraj (PSK) pripravuje svoj územný plán. Poslanci zastupiteľstva 17. septembra schválili hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba v tomto dokumente vyriešiť a ich zadanie teraz poputuje spracovateľovi. Krajský parlament zároveň schválil dve územné prognózy – Generel dopravnej infraštruktúryPSK a Koncepciu dopravy vo verejnom záujme pre PSK.
„Územné prognózy sú podkladové materiály a slúžia na hlbšie preskúmanie niektorých častí územného plánu a budú slúžiť ako vklad do územného plánu. My sme napríklad v týchto dvoch prognózach venovali väčšiu pozornosť cyklodoprave. Boli tam rôzne varianty riešenia a výsledkom je, že dnes bol už odsúhlasený len jeden a ten sa automaticky prenáša do konceptu územného plánu. Druhá územná prognóza sa dotýka skôr organizácie dopravy na území kraja,“ povedal vedúci oddelenia územného plánovania a životného prostredia odboru regionálneho rozvoja Úradu PSK Jaroslav Lizák.
V druhej prognóze je prioritou kraja podľa neho železničná doprava. Navrhuje sa tu nielen výstavba na úrovni cestnej siete, ale aj na železničnej sieti. Dokonca ide o návrhy nad rámec vládou odsúhlasených koncepčných materiálov. Železnica však nie je prioritou v zmysle, že by kraj začal stavať železničné prepojenia, ale v zmysle, že ak sa má riešiť integrovaná doprava na jeho území, tak všetko by malo vychádzať zo železnice, ako zo základného dopravného systému. V praxi to teda znamená, že autobusové spoje a ďalšie oblasti verejnej dopravy by sa mali prispôsobiť železnici a nie opačne. Taktiež sa v prognóze riešilo napríklad umiestnenie rýchlostnej cesty R4. Podľa Lizáka sa kraj pripojil ku momentálne schválenej možnosti, že R4 pôjde cez Giraltovce.
Schváleniu zadania územného plánu i obidvoch prognóz predchádzal rozsiahly proces prerokovania, ktorý trval do marca tohto roka. Výsledkom schválenia zadania územného plánu je stav, podľa ktorého má samosprávny kraj materiál, ktorý určuje spracovateľovi, čo má riešiť. Nasledovať bude vypracovanie konceptu. Ten by mal mať viacero variantov. Po dodaní konceptu sa znovu urobí verejné prerokovanie a prerokovaný koncept sa opätovne predloží poslancom PSK. Súbežne s prerokovaním konceptu bude prebiehať aj hodnotenie jeho vplyvov na životné prostredie. Prerokovací proces sa začne na prelome jesene a zimy. Na pripomienkovanie bude vyzvaných vyše 1000 subjektov.
Návrh štúdie realizovateľnosti Tatranskej integrovanej dopravy
DOLNÝ SMOKOVEC – Návrh štúdie realizovateľnosti Tatranskej integrovanej dopravy majú už samosprávy, ktorých sa to týka, na stole. V týchto dňoch by k nej mali dať svoje pripomienky.
„Musíme si ju podrobne naštudovať, ale už teraz nám v nej chýba previazanosť dopravy na smery, kde nie je Tatranská elektrická železnica (TEŽ), či už sú to Tri studničky, Tatranská Kotlina, Spišská Belá alebo podhorské obce. Takisto do toho budeme žiadať zahrnúť aj statickú dopravu,“ konštatoval Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry.
Štúdiu iba minulý štvrtok na spoločnom stretnutí zástupcov miest a obcí, Prešovskéhosamosprávneho kraja (PSK) a ministerstva dopravy v dolnosmokoveckom Centre rozvoja turizmu PSKpredstavil jej spracovateľ, Výskumný ústav dopravný (VÚD). „Zahŕňa modely vývoja dopravy v regióne, priority projektu, návrhy Tatranskej integrovanej dopravy, variantné riešenia a ich technické zhrnutia, ako aj odporúčania pre vývoj dopravy v regióne. Nosným systémom integrovanej dopravy v regióne je tatranská železnica ako ekologická doprava s tým, že na ňu budú nadväzovať iné formy dopravy,“ zhrnul Novák. Na ťahu sú teraz mestá a obce, ktoré by k nej mali dať pripomienky. Tie VÚD posúdi a prípadne do štúdie aj zapracuje.
„Už priamo na stretnutí boli viaceré výhrady k tomuto dokumentu. Tie sa týkali hlavne toho, že integrovaná doprava by mala zahŕňať aj širšie okolie, avšak bolo nám vysvetlené, že je tu určité zadanie a takisto limitom sú finančné zdroje, ktoré boli na túto štúdiu vyčlenené,“ uviedol Novák. Návrh počíta s troma variantmi – okrem nulového aj s minimalistickým a maximalistickým. „Líšia sa hlavne vo finančnom vyjadrení, to znamená kým minimálny počíta len s integráciou dopravy a prevádzkovotechnickými úpravami na trati, maximálny hovorí napríklad aj o jej zdvojkoľajnení na vybraných úsekoch či rozšírení TEŽ,“ konkretizoval Novák.
Štúdiu nechalo vypracovať ministerstvo dopravy, myšlienku zaviesť v Tatrách integrovaný dopravný systém podporila aj vláda. Počas svojho výjazdového rokovania v Poprade koncom roka 2009 naň dokonca vyčlenila stotisíc eur. „Sľubujeme si od toho predovšetkým efektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov do verejnej osobnej dopravy v regióne. Rovnako dôležitý je prínos na ekonomických úsporách, ako sú zníženie ekologického zaťaženia Vysokých Tatier či zníženie emisií hluku. Obyvateľom tento systém prinesie kvalitnejšiu dopravnú obsluhu územia verejnou osobnou dopravou,“ vyjadril sa ešte na jar tohto roku vedúci oddelenia pre vzťahy s verejnosťou na ministerstve dopravy Peter Zeman.
Kedy by systém mohol naozaj začať fungovať, si však zatiaľ netrúfa nikto povedať. „Je potrebné, aby na to bola pripravená aj legislatíva vzhľadom na to, že integrovaný systém by mal byť hlavne o previazanosti verejnej dopravy a na ňu by sa následne mala riešiť aj prímestská doprava, statická doprava, cyklotrasy, jednoducho celý komunikačný systém. Dnes to funguje tak, že železnice sú dotované štátom, autobusovú dopravu dotujú vyššie územné celky a tým pádom si každá strana rieši to svoje, keďže kompetencie sú dané. Dopravný integrovaný systém má za úlohu skĺbiť všetky tieto jednotlivé systémy tak, aby cestujúci mohol fungovať nielen na jeden lístok, ale aby tiež vedel prejsť z jedného bodu do druhého bez väčších komplikácií. Je to vlastne o komforte pre ľudí, ktorí využívajú verejnú dopravu,“ uzavrel Novák.