V súčasnosti vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom je spôsob udržania príjmu starších ľudí – dôchodcov potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Mesto Spišská Belá, ako zriaďovateľ a poskytovateľ sociálnych služieb má za cieľ, aby služby v našom meste boli čo najrozsiahlejšie, aby boli dostupné skutočne všetkým, ale najmä tým, ktorí potrebujú špecifický prístup. Pre celú oblasť potrieb obyvateľov sa v poslednej dobe udomácňuje spoločný pojem kvalita života. Jednoducho povedané, ide o spôsob života, životný štýl a životné podmienky spoločnosti a jedinca. Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia fyzických, zdravotných, sociálnych, psychologických, ekonomických, environmentálnych, morálnych a duchovných podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. S kvalitou života sa spája aj princíp rovnosti a nediskriminujúceho správania. Keďže v poslednom období sa vo vlastnej praxi poskytovania sociálnych služieb stretávam s otázkami uplatňovania ľudských práv v sociálnych službách a to konkrétne s otázkami súvisiacimi s osobnou slobodou, ochranou pred neľudským zaobchádzaním, rešpektovaním súkromia a zdravia prijímateľov sociálnych služieb, položila som zopár otázok tej najkompetentnejšej osobe – vedúcej Zariadenia opatrovateľskej služby Spišská Belá- Strážky, Mgr. Renáte Charitunovej.
Aká je história a činnosť zariadenia (ZOS)?
V roku 2003 prešlo naše zariadenie delimitáciou pod inštitúciu Mesto Spišská Belá. V nasledujúcom roku 2004 mesto vydalo novú zriaďovaciu listinu pre starých občanov s kapacitou 10 miest. Zariadenie je naďalej samostatnou rozpočtovou organizáciou bez právnej subjektivity. Využíva zdroje verejné – finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a poplatky od klientov ZOS za poskytnuté služby podľa zákona, ako aj zdroje rozpočtu Mesta Spišská Belá.
Zariadenie opatrovateľskej služby poskytuje starostlivosť starým a chorým občanom podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Hlavnou prioritou ZOS je vytvorenie náhradného domova pre seniorov, kde sú vytvorené podmienky: pre dôstojný život aj zdravotne postihnutým seniorov, príjemnej rodinnej atmosféry, vzájomnej dôvery a porozumenia a poskytovania komplexnej starostlivosti o klienta. Náš tím zamestnancov zabezpečuje komplexnú starostlivosť o klientov nášho zariadenia. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne s ohľadom na jeho jedinečné potreby. V súlade s platnou legislatívou SR poskytujeme celoročnú, pobytovú sociálnu starostlivosť.
K štandardným službám nášho zariadenia patrí aj: zabezpečenie predpisu aj donášky liekov podľa indikácie lekára a predpisu zdravotníckych pomôcok prostredníctvom poukazu, schválenie revíznym lekárom zdravotnej poisťovne, sprevádzanie klienta v prípade záujmu a potreby na odborné vyšetrenia.
Život seniorov v ZOS nemôže byť jednotvárny a stereotypný. Je potrebné ho vyplniť širokou paletou záujmových činností a nácvikom zručností, finančnej gramotnosti, aby si klient zachoval samostatnosť v čo najväčšej miere. V zariadení je k dispozícii malá knižnica, spoločenská miestnosť s digitálnymi televíznymi programami. Voľný čas klienti trávia rôznymi aktivitami ako sú: biblioterapia, muzikoterapia, aromaterapia a rôzne spoločenské hry i ručné práce. Do ZOS prichádza kňaz, ktorý seniorom ponúka duchovnú službu a vysluhovanie sviatosti podľa záujmu prijímateľov sociálnej služby.
Ako podľa Vás na Slovensku funguje systém starostlivosti o seniorov? V čom vidíte problém?
Najväčšie ťažkosti spôsobuje, že zdravotnícky a sociálny rezort nie sú prepojené. Každý pracuje podľa vlastných legislatívnych usmernení. Kontinuita prepojenia medzi týmito dvoma zodpovednými rezortami chýba. Funguje na základe zákona o sociálnych službách, ktorý presne upravuje, kto má na sociálnu službu nárok. V súčasnosti najviac využívanou sociálnou službou sa podľa dopytu javí pobytová forma sociálnej služby. Faktom ale je, že zariadení je málo, zoznamy čakateľov sú veľmi dlhé a nie je možné uspokojiť potreby všetkých.
Samozrejme zariadenia sociálnych služieb nemajú plniť úlohu dlhodobých liečební, ktoré nám na Slovensku vymizli. Ich úlohou je poskytovať služby spojené s plnohodnotným prežívaním staroby a v čo najväčšej miere sa podobať životu v rodine, ako aj v čo najväčšej možnej miere udržiavať kontakt a spoluprácu s rodinnými príslušníkmi. Je pravdou, že mnohokrát sme aj u nás v zariadení bojovali s nemocničným systémom, ktorý zamestnanci nechtiac vnášali do života klientov.
Ak sa na problematiku nepozeráme len ako na sociálnu službu, ale ako na komplexnú dlhodobú starostlivosť o seniorov, nemali by sme zabúdať na zdravotnícke zariadenia. V tomto prípade by sme však mohli diskutovať skôr o tom, ako systém nefunguje, aj keď už máme prvé „lastovičky“ sociálno-zdravotné zariadenia, ktoré túto službu ponúkajú na vysokej úrovni.
Majú u Vás prijímatelia sociálnej služby rovnaké práva ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú zbavené, príp. obmedzené spôsobilosti na právne úkony?
V našom zariadení v súčasnosti nemáme prijímateľov sociálnej služby zbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony. V prípade, že by v našom zariadení nesvojprávne osoby umiestnené boli, s určitosťou môžem uviesť, že takéto osoby majú z nediskriminačného dôvodu rovnaké práva ako ostatní klienti nášho zariadenia.
Ako je to s rešpektovaním súkromia vo Vašom nízkokapacitnom zariadení?
Sme zariadenie rodinného typu, kde sa chod zariadenia skôr podobá bežnému životu v rodine – nastavenie pravidiel rodinného fungovania. Mne osobne ako klientovi by skôr vadilo, že ,,všetci všetko vedia.“ Uvítala by som viac anonymity, ktorú nie vždy vieme zabezpečiť. Dovolím si tvrdiť, že dostatočne chránené súkromie majú prijímatelia sociálnych služieb v jednolôžkových izbách. V dvoj a trojlôžkových izbách sa súkromie úplne nedá chrániť, nakoľko sú zdieľané s inými klientmi zariadenia. Snažíme sa v prípade požiadaviek riešiť čiastočne súkromie umiestnením paravánov. Našim cieľom je tiež inovovať a zrekonštruovať pôvodné zariadenie s vyhliadkou do budúcna umožniť súkromie každému prijímateľovi sociálnej služby v zariadení umiestnením v jednolôžkovej izbe.
Sú vo Vašom zariadení dostupné zdravotnícke služby? Sú poskytované bezodplatne?
Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení poskytujú zamestnanci, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Snažíme sa zabezpečiť udržanie kvality a etiky starostlivosti o zdravie našich klientov. Plánuje sa a riadi včasné zabezpečenie liekov a zdravotníckych pomôcok v súlade s potrebami klientov. Taktiež je zabezpečené dávkovanie a podávanie liekov v súlade s aktuálnou ordináciou lekára pred ukončením doby expirácie liečiv, zabezpečenie primeranej hydratácie, výživy a hygienickej starostlivosti na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára, podpora sebestačnosti a mobility, prevencia pádov a vzniku dekubitov. Zabezpečujeme manažment prevencie šírenia nákaz, meranie vitálnych funkcií (dýchanie, pulz, tlak krvi, telesná teplota), konzultáciu odchýlok vo vitálnych funkciách, stave vedomia a orientácii s obvodnou lekárkou a psychiatričkou, ktoré v prípade potreby dochádzajú do zariadenia. Všetky tieto služby poskytujeme bezodplatne.
Ak by sa však legislatívne upravilo a koordinovalo zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o zdravie klientov v spolupráci s odborníkmi, tak by to určite v zariadeniach sociálnych služieb ovplyvnilo dlhodobú starostlivosť a vzrástla by úroveň kvality odbornej a etickej starostlivosti o zdravie aj samotnej zdravotnej starostlivosti. To by malo vplyv na spokojnosť klientov sociálnych služieb a ich rodinných príslušníkov, pokles hospitalizácií a zníženie finančných nákladov na ich úhrady, redukciu zbytočného utrpenia, bolesti a veľakrát aj bezmocnosti.
Občas sa v médiách objavia znepokojivé správy o nedôstojných podmienkach v zariadeniach a zlom zaobchádzaní zamestnancov voči seniorom, ktorí tam žijú. Ako sa to môže stať a aké mechanizmy by mali fungovať, aby sa tomu zabránilo?
Toto sú neprípustné veci, nesmú sa diať. V našom zariadení ich nenájdete, tu by to jednoducho povedal jeden na druhého. Akékoľvek správanie, ktoré ponižuje dôstojnosť človeka je neakceptovateľné.
V žiadnom prípade vec nechcem zľahčovať, ale chcem poukázať aj na fakt, že k takémuto zlyhaniu môže dôjsť u prepracovaných a vyhoretých ľudí. Prepracovaný človek dokáže byť zlý a agresívny, lebo nevládze. V zariadeniach je málo odborných zamestnancov, je to ťažká a neohodnotená práca, aj keď ja by som ju skôr nazvala službou inému. Stretávame sa však aj s tým, že väčšinu nových záujemcov o pracovné miesto odradí výška mzdy. Aj keď táto práca by nemala byť len o finančnom ohodnotení, ale aj určitom spoločenskom upovedomení.
Jedna vec je nastavenie organizácie práce, druhá preťažovanie personálu, ktoré môže vyústiť až do takéhoto zlyhania. Kvalitný personál je dlhodobo poddimenzovaný, nájsť ho je v dnešnej dobe obrovský problém.
Preto by mali fungovať správne nastavené kontrolné mechanizmy na všetkých úrovniach. Na začiatok treba povedať a možno sa to mojim kolegom a odbornej verejnosti, páčiť nebude, ale veci treba pomenovať pravým menom – takéto veci sa v zariadeniach dejú. Bohužiaľ, toto je vždy záležitosť vedenia a kontrolného mechanizmu, ktorý je zložitý.
Jednu vec môže kontrolovať zriaďovateľ, čiže v tomto prípade Mestský úrad v Spišskej Belej a to konkrétne hospodárenie s rozpočtom a peniazmi, ktorý ale nekontroluje štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb v súlade so zákonom o sociálnych službách. To kontroluje vyšší územný celok a MPSVR SR. Poskytovanie ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti však už kontroluje ďalšia inštitúcia, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hygienický štandard a priestorové vybavenie kontroluje RÚVZ. Každá inštitúcia je oklieštená v rámci svojich kompetencií, a potom niektoré veci jednoducho nerieši. Veľmi dôležité tiež je, aby kontroly neboli vykonávané iba formálne, ale ani likvidačne. Mali by byť, podľa môjho názoru, cielené na každé zariadenie individuálne, záver kontroly by mal mať výchovné a nápravné zameranie. Výsledky musia byť merateľné a jasné. Veľmi by pomohlo vytvorenie jedného kontrolného orgánu, ktorý by bol kompetentný skontrolovať všetko v jasne nastavenom štandarde.
Nespokojnosť klientov je nežiaducim javom, preto je potrebné po príčinách nespokojnosti nielen pravidelne pátrať, ale aj vyhodnocovať ich. Aké metódy zisťovania a vyhodnocovania využívate? Dá sa typickým príčinám nespokojnosti predchádzať ?
Prehodnocujeme platné opatrenia a prístup zamestnancom ku klientom, ktoré následne aktualizujeme tak, aby sme eliminovali javy nespokojnosti v budúcnosti. Žiaľ, v praxi sme sa naučili vyrovnávať so skutočnosťou, že indikátory kvality predovšetkým klientov a ich blízkych sú nastavené trocha inak ako tie naše.
Príčinám nespokojnosti sa samozrejme predchádzať dá. My to riešime tak, že každý zamestnanec v rámci vstupného osvojovania si pracovných podmienok je upovedomený a upozornený s najčastejšími príčinami nespokojnosti. Každý pracovník tak od začiatku vie, na čo sa vo svojej práci zamerať, akým nedostatkom je potrebné cielene sa vyhnúť, aby nedošlo k nespokojnosti klienta a jeho blízkych. Nespokojnosti v našom zariadení predchádzame dodržiavaním smerníc, edukáciou klientov a ich blízkych (už pri podpise zmluvy je potrebné klientom a ich blízkym vysvetliť, čo môžu od starostlivosti očakávať, potrebné je poukázať na potrebu spolupráce, nezasahovania do procesu liečby, určiť hranice požiadaviek, zreálniť očakávania), ako aj školením a vzdelávaním zamestnancov. Nám na spokojnosti našich klientov záleží a preto máme stále čo zlepšovať. Klienti majú možnosť svoj názor a nespokojnosť vyjadriť v anonymnom dotazníku, taktiež svojim názorom a podnetom, ktoré môžu podať v zariadení. Aktuálne problémy a nespokojnosť sa riešia pri ranných denných sedeniach, kde sa v krátkosti celá skupina stretne a vyjadrí svoje požiadavky, zhodnotí problémy prevádzky z predchádzajúceho dňa. Tak predchádzame nabaľovaniu sa nespokojnosti a zväčšovaniu nevyriešeného problému. Samozrejme klient má právo podať aj sťažnosť a podnet.
Ako hodnotíte podmienky kvality poskytovaných sociálnych služieb vo Vašom zariadení?
Zákon o sociálnych službách zaviedol povinnosť poskytovateľa sociálnej služby plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, členené do štyroch oblastí (dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, procedurálne podmienky, personálne podmienky, prevádzkové podmienky). Zavádzanie týchto kritérií a postupov podľa určených štandardov v zákone je jedným zo základných nástrojov zvyšovania kvality života našich klientov, ich sociálneho začlenenia, a to cestou odborného poskytovania služieb s posilnením ľudsko-právneho rozmeru a orientácie na ich individuálne potreby a preferencie. Rovnako vytvára vyššiu úroveň aj pracovného prostredia a celkového imidžu zariadenia v okolí, širokej verejnosti a spoločnosti. Máme písomne vypracované postupy, pravidlá, domáci a prevádzkový poriadok, ktoré sa snažíme priebežne aktualizovať, podľa jednotlivých životných situácii a problémov, s ktorými sme sa v našej práci museli popasovať. Základným cieľom nás všetkých je podpora sociálneho začlenenia klienta s dodržiavaním jeho základných ľudských práv a slobôd, aby sme sa vyhli akémukoľvek obmedzovaniu jeho rozhodovania, ako chce ďalej prežívať svoju starobu, s kým chce tráviť svoj voľný čas, ako si predstavuje riešenie svojich zdravotných i osobných – rodinných problémov. Myslím, že v dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd sme „prešli kus dobrej cesty“, kde sa nám hlavne u zamestnancov a rodinných príslušníkov podarilo zmeniť ich prehnané preventívne opatrenia spojené s pocitom zodpovednosti za klienta – rodiča, ktoré niekedy viedli k obmedzovaniu ich samostatného rozhodovania, nesenia zodpovednosti, ale aj k obmedzovaniu svojvoľného pohybu klienta mimo priestorov zariadenia, kde bol klient pod zrakovým dohľadom. Vzhľadom na to, že sme zariadenie rodinného typu je pre dodržiavanie vzájomnej tolerancie a spolunažívania jednoduchšie zavádzať niektoré praktiky do chodu zariadenia,. Čo sa týka oblasti procedurálnych, personálnych aj prevádzkových podmienok, som presvedčená, že všetci zamestnanci, ktorí sú zapojení v tomto pracovnom prostredí, robia svoju prácu najlepšie ako vedia, a ako im to umožňujú vytvorené pracovné podmienky. V prevádzkových podmienkach máme nedostatky v požiadavke v zmysle univerzálneho navrhovania, vybavenosti sociálnymi zariadeniami, ktoré zvyšujú štandard poskytovanej služby a samozrejme súkromie klienta, ale ako som už spomínala, máme záujem zrekonštruovať a inovovať priestory zariadenia.
Čo dodať na záver? Cením si maximálne pracovné nasadenie a odhodlanie pomáhať u každého zamestnanca zariadenia. Preto sa touto cestou chcem celému personálu zariadenia za ich obetavosť, úsilie a pracovné nasadenie poďakovať. Zároveň všetkým zamestnancom zariadenia želám pevné zdravie a veľmi veľa síl, fyzických aj duševných.
„Potrebujeme Vás, ale potrebujú Vás najmä tí, o ktorých sa tak obetavo staráte“.
Ing. Anna Mlaková – Oddelenie sociálnych vecí, Mesto Spišská Belá
