Gotické pamiatky z kostola sv. Antona Pustovníka v Budapešti
Pri príležitosti 250. výročia Spišskej diecézy sa veriaci zo Spišskej Belej zúčastnili v dňoch 27.-28.6.2026 diecéznej púti v Maďarsku, kde okrem Katedrály v Ostrihome navštívili aj Maďarskú národnú galériu v Budapešti. Špecifickým zameraním návštevy v galérii boli pamiatky z Kostola sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej – časť gotickej kalvárie a dva krídlové obrazy z pôvodného hlavného gotického oltára.
Okolo roku 1500 farský kostol sv. Antona získal hlavný oltár s centrálnou sochou sv. Antona, ktorého v oltárnej skrini sprevádzali na bokoch 2 a 2 malé sochy nad sebou – sv. Ambróza, sv. Augustína, sv. Hieronyma a sv. Gregora. Oltár mal uzatvárateľné dve krídla so šiestimi tabuľovými maľbami znázorňujúce výjavy z legendy o sv. Antonovi. V tomto období, okolo roku 1500, sa umiestnila v kostole na brvne pod triumfálnym oblúkom aj kalvária. Tvoril ju kríž so sochou Krista ( o výške sochy 140 cm), pod krížom boli sochy sv. Jána a Panny Márie. Kompozíciu kalvárie uzatvárali po stranách sochy dvoch lotrov na krížoch v tvare „T“ ( o výške 75 a 65 cm). Taká istá kompozícia kalvárie a z toho istého obdobia sa doteraz zachovala v Kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote, kde na bočnom oltári sv. Antona Pustovníka je na uzatvorených krídlach 8 tabuľových obrazov namaľovaných umelcom, ktorý je autorom aj tabuľových oltárnych obrazov v Spišskej Belej (Majster sobotskej svätoantonskej legendy pôsobiaci v Levoči).
Bohužiaľ, z týchto gotických pamiatok sa v kostole sv. Antona do dnešných dní zachovala len pozlátená socha sv. Antona, vyhotovená v levočskej dielni, ktorá je teraz umiestnená na ľavej strane v neogotickej oltárnej skrini zo začiatku 20.st. Ale už jej chýba jej základný atribút vo vystretej pravej ruke- pustovnícka palica v tvare „T“. Z pôvodnej kalvárie sa zachovali dve sochy. Ide o drevenú sochu Panny Márie (124 cm) a sochu sv. Jána (118 cm). V súčasnosti sú umiestnené od roku 1970 na brvne novej kalvárie spolu s krížom Ukrižovaného z druhej polovice 14. storočia.
V rokoch 1910-1912 sa v rámci „skrášľovania“ belianskeho kostola sv. Antona odstránili všetky gotické oltáre. Ako sa dozvedáme z farskej kroniky, na príkaz biskupa sa v roku 1910 z krídiel gotického hlavného oltára zložili všetky obrazy sv. Antona a umiestnili v starej škole (dnes Múzeum J. M. Petzvala), kde sa štyri znehodnotili zlým uskladnením, dva zvyšné na príkaz biskupa boli predané prostredníctvom fotografa Karola Divalda do múzea v Budapešti. Skriňa z hlavného oltára a 2 bočné oltáre boli premiestnené do Podhorian, kde sa po čase tiež odstránili.
V budapeštianskej Národnej galérii sa na inštalovanej kalvárii nachádza beliansky Ukrižovaný, ale len korpus Krista, nakoľko kríž nie je pôvodný, o čom svedčí aj ucho na kolmom tráme, ktoré slúžilo na uchytenie kríža na stenu. Na sprievodnej tabuľke sa nesprávne uvádza, že oba lotri pochádzajú z Ľubietovej (aj keď s otáznikom). Sochy oboch lotrov sú jednoznačne z belianskej kalvárie, vyhotovené tým istým rezbárskym majstrom, čo možno vidieť napríklad na bedrových rúškach, ktoré sú rovnaké na všetkých troch sochách, takisto v odbornej literatúre sa uvádza že v Budapešti ide o tri sochy z pôvodnej belianskej kalvárie. Galéria získala sochy v roku 1937 zo zbierky Thomka, korpus Krista reštaurovala maďarská reštaurátorka Klára Deák v roku 1967. V blízkosti vystavovanej kalvárie sú umiestnené aj zvyšné tabuľové obrazy z belianskeho hlavného oltára- Vízia sv. Antona Pustovníka a Sv. Anton Pustovník a anjel.
Autor foto: Viera Sisková
Použitá literatúra:
Garajová, Emília: Umeleckohistorické pamiatky v Spišskej Belej. In: Spišská Belá I, Bratislava 1971
Endrödi, Ján: Náboženské pomery do roku 1918, Rímskokatolícka cirkev. In: Spišská Belá, Prešov 2006.
Endrödi, Ján: Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej vo svetle farskej kroniky. In: Monumentorum Tutela, roč.16/2005.
Dr. Andrej Novák, Spišský dejepisný spolok
Vzácny hosť v Krakove: Kríž z našej Kalvárie súčasťou medzinárodnej expozície
Po stopách histórie a viery: Púť k 250. výročiu Spišskej diecézy
