… lebo my nič nevieme, päťky dostať nechceme! Tak to je jeden z mnohých veršíkov, ktorý sa 6. decembra – na Mikuláša – objavuje na mnohých tabuliach v našich školách. A veru mnoho učiteľov sa nad našimi najmenšími zľutuje a päťky nerozdáva. Učitelia si pamätajú, aké to bolo, keď boli sami malými deťmi a už od rána sa nemohli sústrediť na nič iné, ako na to, kedy už príde večer a aj ich navštívi Mikuláš a oni si nájdu sladké prekvapenie vo svojich čižmičkách.
Je to už veľmi stará tradícia, že štedrý Mikuláš chodí šiesteho decembra po svete a obdarúva všetky dobré deti. Ale ktoré sú to, tie dobré? No predsa tie, ktoré sa počas celého roka snažia urobiť čo najviac dobrých skutkov. To znamená, že niekomu sami od seba pomôžu, aj keď sa to od nich nečaká. Pomáhajú mamke napríklad s upratovaním alebo ockovi v garáži alebo na záhrade. Počúvajú pani učiteľky a poctivo si robia úlohy. Pomáhajú svojim mladším súrodencom a starým rodičom a tak ďalej, a tak ďalej. A presne takéto deti žijú aj u nás v Spišskej Belej, inak by ich predsa Mikuláš spolu so svojimi pomocníkmi čertom a anjelom nenavštívil.
Mikuláš ani tento rok nezabudol rozsvietiť vianočný stromček na našom námestí, no ešte skôr, ako sa tak stalo, odomkol Domček vianočných želaní, ktorý mohli deti až do 15. decembra navštíviť a nechať v ňom svoje vianočné priania.
Milé deti, nezabúdajte však na to, že sviatok sv. Mikuláša nie je len o sladkostiach a darčekoch, lebo nie je dôležité, koľko vecí máte alebo aké drahé boli, ale to, či sa viete potešiť aj z jednoduchej maličkosti, ktorú vám niekto venuje z úprimného srdca. Preto, že vás má rád. Takým darčekom môže byť napríklad aj pochvala alebo vrúcne objatie. Skúste to, deti a uvidíte, že celý svet bude hneď krajší.
