Mesto Spišská Belá už niekoľko rokov eviduje existenciu chráneného živočícha bobra vodného (Castor fiber) v našom okolí. Tento najväčší európsky hlodavec sa vyznačuje tým, že dokáže veľmi výrazne meniť zaužívaný vodný režim v krajine, ako aj jej vzhľad. Bobry budujú prietočné hate z ohryzkov a vetví drevín, blata, kameňov a podobne. V dôsledku haťových stupňov vytvorených na vodných tokoch v západnej časti katastrálneho územia Spišská Belá, dochádza k vylievaniu vody z korýt potokov a zároveň mizne ich sprievodná stromová vegetácia. Kombinácia tečúcich a stojatých vôd v podhorských oblastiach tomuto živočíšnemu druhu veľmi vyhovuje. Opakovane bol tento živočích pozorovaný aj v centre mesta, kedy uviazol medzi vodnými stupňami v regulovanej časti Belianskeho potoka. Problémom je zníženie vodnej hladiny Belianskeho potoka, ktorý v suchších mesiacoch nedosahuje ani minimálny tzv. sanitárny prietok. Požerky, trus a odtlačky labiek, ako sprievodné prejavy jeho existencie, sú viditeľné aj pri rieke Poprad. Stavebné aktivity bobra pozorujeme tiež v dolnej časti Belianskeho potoka v smere na Krížovú Ves.
Vzhľadom na to, že uvedenému druhu sa tu darí a zažíva populačný boom, jeho prirodzené prejavy sa dostali do konfliktu so záujmami človeka. Samospráva mesta podala na Ministerstvo životného prostredia SR v máji 2019 žiadosť o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny. Zakázané činnosti mali spočívať v ničení obmedzeného počtu miest rozmnožovania alebo odpočinku (bobrích hrádzí) v jeho prirodzenom areáli v stanovenej ročnej dobe.
Počas zdĺhavého konania bolo napr. zistené, že v dôsledku zatápania časti Prírodnej rezervácie Jedliny, dochádza k poškodzovaniu a rozpadu chráneného lesného ekosystému. Zaujímavou skutočnosťou bolo potvrdenie adaptácie bobra vodného na ihličnatý les. Po poškodení kôry ihličnanu oň dočasne stratí záujem, avšak po tom, ako strom stečie z prírodnej živice, pokračuje bobor v ohryze. Vyvracia sa tým domnienka, že tento živočích je viazaný výlučne na mäkké dreviny (vŕby, jelše, brezy, topole).
Mesto Spišská Belá aktívne komunikovalo s ministerstvom a odbornou organizáciou ochrany prírody – Správou TANAP-u, avšak v záverečnom rozhodnutí naše argumenty napriek dokumentácii a spoločnej obhliadke terénu so zainteresovanými subjektmi neboli akceptované. Koncom roka 2019 sme obdržali rozhodnutie, ktorým nebola povolená výnimka zo zákazu z druhovej ochrany ustanoveného zákonom.
