V Strážkach, dnes v mestskej časti mesta Spišská Belá, sa v uplynulom čase skloňuje slovo jubileum častejšie ako inokedy. Len prednedávnom sme v rámci Kaštieľnych hier oslávili tri jubileá späté s Kaštieľom Strážky – 18. ročník Kaštieľnych hier, 25. výročie od sprístupnenia expozície v Kaštieli Strážky a 40. výročie od jeho prevzatia do správy štátu. Túto trojicu významných výročí podčiarkuje to najvýznamnejšie a tým je 765. výročie prvej písomnej zmienky o Strážkach.
Najstaršiu písomnú zmienku o Strážkach nachádzame v zakladacej listine kráľa Bela IV. premonštrátom v Kláštore pod Znievom z 15. júla 1251. V tejto donácii sa pri vymedzení ich územia na Spiši v obci Sasov pri Kostole svätej Alžbety (neskôr súčasti Kežmarku) a pri vymedzení chotára uvádza, že jeho hranice sú spoločné s osadou strážcov nazvanou „Ör“, ktorá aj podľa svojej polohy je totožná s dnešnými Strážkami. Rovnako ďalšia zmienka o Strážkach sa spája s najstaršími dejinami Kežmarku. V nezmenenej pozícii vystupujú aj v privilegiálnej listine Bela IV. pre hostí z Kežmarku z roku 1269.
Strážky boli vo svojich počiatkoch bezprostrednou súčasťou uhorského štátu a boli teda priamym vlastníctvom kráľa. Rozpadom patrimoniálneho uhorského štátu sa vlastníctvo Strážok presunulo do súkromných rúk. Túto skutočnosť sa môžeme dočítať aj listine kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1290, ktorý obec daroval Andrejovi, synovi Polana, ktorý bol členom šľachtickej rodiny z (Veľkej) Lomnice, novšie uvádzaní ako Páni z Lomnice (Lomnickovci). Po Andrejovi získal Strážky na krátky čas od r. 1302 šľachtic Jordan, komes spišských Nemcov, tomu ale Strážky v roku 1306 odobral kráľ Karol Róbert a znovu ich daroval Pánom z Lomnice (neskôr označovaný ako rod Berzeviczyovcov). V roku 1551 daroval Ferdinand I. kaštieľ v Strážkach rodine Horváth-Stansithovcov, pôvodom z chorvátskeho Gradecu, za zásluhy pri obrane hradu Sihoť v protitureckých bojoch. Práve s týmto šľachtickým rodom vlastniacim kaštieľ až do začiatku 19. storočia sa spája prvá ranonovoveká časť jeho slávnej histórie. Najznámejším zo siedmich generácii strážskych Hotváth-Stansithovcov je dodnes prvý spišský podžupan z jej radov Gregor Horváth-Stansith (1558 – 1597), ktorý vybudoval v polovici 80. rokov 16. storočia vo svojom strážskom kaštieli významnú humanistickú školu pre mladých šľachticov, ktorá sa čoskoro presadila popri evanjelických školách v Kežmarku a Levoči. Po vymretí rodu Horvath-Stansith prešiel kaštieľ do majetku rodiny Szirmayovcov a neskoršie ho sobášmi získali rodiny Mednyánszkych a Czóbelovcov. Posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová (1891 – 1972) užívala kaštieľ Strážky až do svojej smrti.
Renesančný kaštieľ, ktorý je dominantou Strážok, patrí spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a renesančnou zvonicou medzi národné kultúrne pamiatky. 1. januára 1972 bola obec Strážky pričlenená k Spišskej Belej ako jej mestská časť.
A teda možno konštatovať, že samotné Strážky sú staršie ako Spišská Belá, teda aspoň formálne, nakoľko prvá zachovaná (doložená) písomná zmienka o Spišskej Belej je z roku 1263, čo je o 12 rokov neskôr ako o Strážkach.
Všetkým, ktorí sa chcú dočítať viac o histórii Spišskej Belej a Strážok, odporúčame monografiu mesta Spišská Belá z roku 2006, ktorá je dostupná v Regionálnom turistickom a informačnom centre v Spišskej Belej za cenu 12 €.