hocico...
Aktuality
Počet zobrazení 381

750. výročie udelenia mestských práv

  1. výročie udelenia mestských práv

Mesto Spišská Belá si v tomto roku pripomína významné jubileum vo svojej histórii, ktorým je 750. výročie udelenia mestských práv.

V súčasnosti máme na Slovensku 141 miest a podľa súčasnej legislatívy môže Národná rada Slovenskej republiky vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto tú obec, ktorá: je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom; zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí,; má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami; má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby; má najmenej 5 000 obyvateľov.

Obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie ostatných uvedených predpokladov. Podaniu žiadosti o pridelenie postavenia mesta musí predchádzať referendum obyvateľov obce.

V 13. storočí však pre udelenie mestských práv platili celkom iné pravidlá.

Spišská Belá patrí k veľmi starým mestám. Nemeckí kolonisti, ktorí prišli na územie terajšej Spišskej Belej pravdepodobne už koncom 12. storočia, a hlavne po tatárskom vpáde, sa tak na Spiši, ako aj v celom Uhorsku riadili vlastným právom, ktoré uznávali a potvrdzovali aj uhorskí panovníci.

Uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 udelil komunite spišských nemeckých miest kolektívne mestské privilégia, čím sa stali slobodnými mestami. Riadili sa vlastným spišskonemeckým právom (Zipser Willkür) a vytvorili samosprávny celok – Spoločenstvo spišských Sasov, ktoré sa od roku 1344 nazývalo Spoločenstvo 24 kráľovských miest, do ktorého patrila aj Spišská Belá.

Privilégium uhorského kráľa Štefana V. ktoré sa zachovalo v odpise z roku 1420  je uložené v Štátnom archíve v Levoči. Listina je latinská a v slovenskom preklade znie doslovne takto: „Štefan, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Galície, Lodomerie, Kumánska a Bulharska, pozdravenie všetkým v Spasiteľovi všetkých, ak terajším ako aj budúcim, ktorí nazrú do tejto listiny. Nesmiernosť kráľovskej vznešenosti, ktorá sa má honosiť majetnosťou poddaných a množstvom ľudu, milostive zvykne riadiť formu slobody, poplatkov a služieb svojich poddaných, aby sa vzmáhal počet tých, čo požívajú určité práva. Týmto chcem dať na všeobecnú známosť, že keď o smrti blahej pamäti pána Bela, vynikajúceho kráľa Uhorska, nášho drahého otca, prešla na nás kráľovská moc nástupníckym právom a právom dedičstva, zaľúbilo sa nám okrem iného obnoviť slobodu našich verných hostí Sasov zo Spiša, priznajúc im takýto stav a milosť slobody“.  Ide teda o osobnú slobodu, predstavujúcu takú výsadu, podľa ktorej neboli podriadení žiadnemu zemepánovi, nemuseli pre neho robotovať či odvádzať naturálnu rentu. Slobodne si mohli užívať svoje domy, polia a lesy, za čo boli povinní platiť presne stanovenú pozemkovú daň.

Z osobnej slobody vyplývali aj ďalšie výsady, najmä právo vlastniť a scudzovať majetok, právo dedenia, právo študovať a vykonávať rôzne zamestnania, právo sťahovania a i.

Privilégium potvrdzovalo právo samosprávy miest, podľa ktorého si mohlo každé z nich každoročne zvoliť vlastného richtára a mestskú radu, ale tiež malo možnosť slobodnej voľby farára a používania desiatku. Obyvatelia týchto miest boli slobodnými občanmi, majiteľmi pozemkov a lesov, s ktorými mohli voľne disponovať. Nesmel ich súdiť nik okrem vlastného richtára a rady, prípadne hlavného sudcu, a to ani v prípade, že by sa zločinu dopustili inde.

Uvedenou listinou boli presne vymedzené a obmedzené aj vojenské povinnosti mestečiek, a to na 50 ozbrojených kopijníkov, ktorých museli postaviť v prípade vojny alebo mimoriadneho cvičenia. Významné bolo aj právo rybolovu a poľovačky, právo klčovania lesov a premieňania ich na úžitkovú pôdu, právo vyhľadávania a dobývania rúd. Obyvatelia získali aj právo vykonávať remeslo a obchod a menšie regálne práva, ako právo variť a čapovať pivo a lieh a pod. Medzi ich povinnosti patrila povinnosť každoročne vymieňať mince za kráľovské, z čoho mal štát veľký úžitok.

Postupne sa tieto mestské práva a výsady po stáročia rozširovali. Vďaka mestským právam sa Spišská Belá postupne stávala významným prosperujúcim spišským mestom. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta. Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia konať týždňové trhy.

V mestách všetky výsady používali iba mešťania. Do meštianskeho stavu mohol byť prijatý každý, musel však spĺňať isté podmienky: pochádzať zo zákonného manželstva, byť mravne bezúhonný, vyučený majster v niektorom remesle, musel vlastniť dom s poľnohospodárskym majetkom, zaplatiť určitú taxu za prijatie a byť plnoletý. Nový mešťan musel pri prijatí zložiť sľub.

Veľké spišské privilégium dalo základ stáročnému rozvoju Spiša. Umožnilo vytvorenie pozoruhodnej kultúry, umožnilo hospodársky rozvoj spišských miest. Ojedinelým bolo v tom, že to bolo v podstate privilégium udelené nie jednému mestu, ale celému súboru miest. A v tom bola aj jeho nevýhoda z dnešného hľadiska. Na základe tohto privilégia vzniklo na Spiši na malej ploche veľké množstvo miest, z ktorých každé bolo samostatné a autonómne. Hustota miest bola najvyššia pri Poprade, kde v tesnej blízkosti vzniklo až päť samostatných miest so svojim remeslom, so svojimi trhmi. Aj Spišská Belá bola pomerne neďaleko od Kežmarku. Tu zas bola Ľubica, Ruskinovce, Vrbov, Tvarožná… To neumožnilo, aby sa jedno z týchto miest vyvinulo vo veľké významné mesto, ako ich dnes v Európe vidíme. Pokúsila sa o to Levoča i Kežmarok tým, že sa z Provincie spišských Sasov oslobodili a premenili sa na slobodné kráľovské mestá. Konkurencia tu však ostala a tak vznikol spišský fenomén – mnoho malých, aj keď kultúrne vyvinutých miest na malej ploche. Tak vlastne môžeme privilégiu z roku 1271 ďakovať za to, že Spiš je tým, čím sa dnes prezentuje.

Naše mesto sa neustále mení, vyvíja sa. Stačí sa pozrieť na staré fotografie alebo sa porozprávať so „starými“ Beľanmi. Povedia vám napríklad, do ktorého domu si chodievali po čerstvo upečený chlieb alebo ako to vyzeralo v Belanských kúpeľoch, v časoch ich prosperity (keď ešte v mnohých domácnostiach chýbali kúpeľne, a rodičia chodili svoje deti umývať práve tam). Dnešní tridsiatnici budú pred svojimi vnúčatami spomínať na celkom iné veci a udalosti, možno na výstavbu cyklotrás, nových domových štvrtí… A ako bude Spišská Belá vyzerať napr. o päťdesiat rokov? To síce nemôžeme vedieť, ale môžeme to ovplyvniť. Každý môže svojou troškou prispieť k tomu, aby Spišská Belá bola pekným, bezpečným a prosperujúcim mestom, na ktoré môžu byť jeho obyvatelia hrdí.

 

Použitá literatúra:

MALOVCOVÁ, B.: Od prvej písomnej zmienky do roku 1412. In: Spišská Belá. Prešov: UNIVERSUM, 2006. ISBN 80-89046-37-1

CHALUPECKÝ, I. 1997. Privilégium Spišských Nemcov z roku 1271. In: Z minulosti Spišskej Belej. Spišská Belá: Mestský úrad Spišská Belá, 1997.

VOJTAS, J. 1971. Z minulosti Spišskej Belej. In: Spišská Belá – 700 rokov od udelenia mestských práv. Bratislava: Obzor, 1971.

 

 

Použitá literatúra:

MALOVCOVÁ, B.: Od prvej písomnej zmienky do roku 1412. In: Spišská Belá. Prešov: UNIVERSUM, 2006. ISBN 80-89046-37-1

CHALUPECKÝ, I. 1997. Privilégium Spišských Nemcov z roku 1271. In: Z minulosti Spišskej Belej. Spišská Belá: Mestský úrad Spišská Belá, 1997.

VOJTAS, J. 1971. Z minulosti Spišskej Belej. In: Spišská Belá – 700 rokov od udelenia mestských práv. Bratislava: Obzor, 1971.

 

Najčítanejšie články

Najnovšie články
Menu