Deň vojnových veteránov alebo aj Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra.
Dňa 11. novembra 1918 o 11:01 hodine podpísal maršal Foch v železničnom vagóne v lese pri Compiégne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom, o 11:11 hod. zaznela posledná salva. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny – najväčšej a najstrašnejšej vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo. Dátum 11. november sa stal na pamiatku obetiam vojny v Európe, v USA a Kanade „Dňom vojnových veteránov“.
11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov – v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov. Ten je odvodený od symbolu tohto dňa, červeného divého maku. Ten použil v básni Na flámskych poliach vojenský lekár, podplukovník John McCrae ako symbol spomienky na hrôzy vojny a zbytočnosť smrti. Dnes je tak možné práve tento kvet vidieť pri spomienkových a pietnych aktoch, ktoré sa viažu k tomuto dňu.
NA FLÁMSKYCH POLIACH
( pieseň o obetiach Veľkej vojny )
Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme. Na oblohe škovránky statočne
svoju pieseň spievajú, hukotom zbraní
pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň
a vy ju neste v diaľ. Ak by Vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú
na poliach flámskych.
Autor pplk. J. Mc.CRAE
