Konateľ a odborný lesný hospodár spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá, s. r. o., Ing. František Pisarčík, už niekoľko rokov upozorňuje na problém so zvýšeným výskytom chráneného živočícha bobra vodného v mestských lesoch. Problém spočíva v tom, že aktivitami bobra dochádza jednak k zaplavovaniu lesných lokalít s následným úhynom drevín, ako aj k poškodzovaniu starých stromov ohryzom bobra, lúpaním kôry a bobor výstavbou hrádzí zatápa aj lesné cesty. Škody vznikajú permanentne.
Na ilustračnej snímke sa Ing. Pisarčík nachádza v lokalite s bobrími hrádzami pri osade Tatranská Kotlina, kde v rokoch 2000 – 2004 rástol pôvodný materský porast s 99-percentným zastúpením smreka a prímesou jedle, jelše, javora a ďalších drevín. Ten padol po vetrovej kalamite. Následne ho mestskí lesníci obnovili v kombinácii s prírodou tak, že na 50-tich percentách územie zalesnili borovicou a na zvyšných 50-tich percentách sa prirodzene zmladil smrek, jedľa, javor, jelša – celkovo viac ako desať druhov lesných drevín. V roku 2020 sa do tejto lokality nasťahoval bobor. Najskôr si postavil jednu hrádzu, no po troch rokoch je v tejto lokalite 6 – 7 hrádzí. Ťažko ich je aj spočítať, pretože lokalita je veľmi rozmočená. Na území obhospodarovanom spoločnosťou Lesy mesta Spišská Belá, s. r. o., je celkovo až 14 rôznych lokalít obývaných bobrami.
Mestskí lesníci sa teraz na troch lokalitách s výskytom bobra rozhodujú, ako budú ďalej postupovať v starostlivosti o les, ktorý na nich rastie. Na jednej z nich sa vyskytujú 150-ročné jedle v Prírodnej rezervácii Jedliny, vyhlásenej v roku 1991 s cieľom zachrániť kvalitný genofond jedle. Otázka znie, či budú zachraňovať jedle, alebo bobra, ktorý ich ohrýza a v dôsledku toho vysychajú. Mestskí lesníci zároveň riešia dilemu ako zosúladiť ochranu bobra so zachovaním pestrej drevinovej štruktúry lesných porastov aj pre nasledujúce generácie.
Zdroj: www.lesmedium.sk
