Mestské zastupiteľstvo na svojom rokovaní dňa 30. 9. 2021 schválilo zoznam laureátov na udelenie Ceny mesta Spišská Belá a Ceny primátora mesta Spišská Belá pri príležitosti 750. výročia udelenia mestských práv mestu Spišská Belá. Z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie sa udeľovanie cien uskutočnilo až teraz – 3. 6. 2022 – v rámci podujatia Dni mesta Spišská Belá.
Slávnostná akadémia sa konala v priestoroch kinosály mesta. Už pri vstupe do kinosály mohli hostia nasať atmosféru z výstavy umeleckých diel detí, ktoré vznikli práve pri príležitosti významného výročia mesta. Celý program bol doprevádzaný komorným orchestrom Základnej umeleckej školy Ladislava Mednyánszkeho. Žiaci ZUŠ pod vedením učiteľa Mgr. Paľka zahrali skladby pôvodom späté s našimi partnerskými mestami. Slávnostnú atmosféru vyzdvihlo aj vystúpenie tanečného páru Radka Britaňáková a Slavomír Nálepka.
V úvode sa prítomným prihovoril p. primátor Jozef Kuna, ktorý poukázal na históriu mesta, ale hlavne na hodnotu ľudí, ktorí sa v ňom narodili, žili a žijú a na ich zásluhy v prospech rozvoja Spišskej Belej.
Mesto Spišská Belá si roku 2021 pripomínala významné jubileum vo svojej histórii, ktorým je 750. výročie udelenia mestských práv. Z dôvodu zlej pandemickej situácie sa oslavy tohto výročia presunuli o rok neskôr.
Prvá zachovaná písomná zmienka o meste pochádza z roku 1263, pričom už v roku 1271 Spišská Belá patriaca do komunity spišských nemeckých miest získala mestské práva a výsady. Veľký význam pre rozvoj mesta malo získanie privilégia konať týždňové trhy, postupne sa toto právo rozšírilo aj o výročné trhy a v roku 1811 Spišská Belá organizovala až 7 jarmokov ročne. V minulosti známa najmä výrobou svetoznámej spišskej borovičky, neskôr výrobou cigariet a dnes je Spišská Belá významným centrom zemiakarstva na Slovensku.
Cena mesta a Cena primátora mesta sú verejné ocenenia mesta, ktoré sú udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta, o šírenie jeho dobrého mena, ďalej sa udeľuje za vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky, či inú záslužnú činnosť v prospech mesta alebo jeho obyvateľov.
Za vynikajúce tvorivé výsledky a výkony zo všetkých oblastí života mesta, ktoré prispeli významným spôsobom k rozvoju mesta Spišská Belá a k jeho dobrému menu, boli ocenené tieto osobnosti:
- Cena primátora mesta Spišská Belá
- Leo Hertz (in memoriam)
Lekárnik Leo Herz sa narodil v Kežmarku 29. 11. 1908 v rodine obchodníka ako najmladší z detí. Leo mal troch súrodencov – dve sestry a brata, ktorý vyštudoval medicínu v Bratislave a v Budapešti. Leo Herz navštevoval prvé štyri roky maďarskú ľudovú školu. V štúdiu pokračoval od 4. triedy na nemeckom gymnáziu v Kežmarku, kde aj zmaturoval. Počas štúdia vypomáhal v obchode u svojho otca. Jeho snom však bolo pracovať v lekárni. Úspešne preto absolvoval záverečné štátne tirocinálne skúšky na Slovenskej praktikantskej škole v Bratislave, na základe ktorých sa mohol prihlásiť na štúdium farmácie v Prahe na Karlovej univerzite, ktoré trvalo 2 roky. Po skončení univerzity pracoval na rôznych miestach na Slovensku – na Orave, v Žiline, vo Vyhniach, až nakoniec skončil v Kežmarku a jeho okolí – v Ľubici a Spišskej Belej. Na základe zachovaného potvrdenia sa môžeme dočítať, že svoju prax začal v Kežmarku v lekárni U uhorskej koruny. Od roku 1928 do roku 1933 pracoval v Spišskej Belej, v Poprade, v Žiline, v Tatranskej Lomnici, v Banskej Štiavnici, v Spišskej Starej Vsi. Pán magister bol kvôli svojej odbornosti a profesionalite vyhľadávaným odborníkom, v mnohých prípadoch nahrádzal aj pomoc lekára. Občanmi mesta bol mimoriadne obľúbený a vnímaný ako múdry, vzdelaný a inteligentný človek s veľkou charizmou, vyžarujúcou dobrotu, empatiu a pokoru. S manželkou vychovali troch synov. Keď po vypuknutí 2. sv. vojny začalo dramatické prenasledovanie Židov, rodina sa zriekla židovského náboženstva, konvertovala a nechali sa pokrstiť v evanjelickom kostole. Ani to nepomohlo. Internáciu v koncentračných táboroch ako zázrakom prežili. Na Lea Herza spomínajú synovia Juraj, Rudolf a Ladislav nielen ako na predvídavého človeka, ale aj neprekonateľného pedanta a puntičkára, ktorý lekárnický plášť zavesil na klinec až vo veku 72 rokov. Pán magister bezpochyby svojimi odbornými znalosťami a praktickými skúsenosťami prispieval k tomu, aby sa v našom meste žilo lepšie. Svojim silným životným príbehom mnohých však učí hlavne ľudskosti – konať malé veci na prospech blížnych, s pokorou a láskavosťou v srdci.
-
- Daniela Lineková
Pani Lineková sa narodila 6. apríla 1950 v Spišskej Belej. Základnú školu navštevovala v Spišskej Belej. Ďalej pokračovala v štúdiu na strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči, kde v roku 1969 zmaturovala. Po škole pôsobila najskôr ako učiteľka MŠ v Podhoranoch, neskôr v Strážkach a nakoniec v MŠ na mierovej ulici, kde ukončila odchodom do dôchodku svoju pedagogickú činnosť. S manželom Jaroslavom sa zosobášili v r. 1971 a spoločne v harmonickom manželstve vychovali syna Jaroslava a dcéru Ľubomíru. Manželmi sú už krásnych 50 rokov. Majú 5 vnúčat – 4 vnučky a 1 vnuka. Otec p. Linekovej bol priamym účastníkom oslobodzovacieho boja v čase II. Sv. vojny. Po vojne sa stal členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Po jeho smrti manželia Linekoví vstúpili v roku 2003 do radov spolku v našom meste po smrti matky p. Linekovej. V roku 2010 sa stala predsedníčkou spolku protifašistických bojovníkov a je ňou dodnes. Za svoju aktívnu prácu získala pamätnú plaketu v Bratislave. Je ocenená mnohými ďakovnými listami a Čestným uznaním od okresného výboru slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade. Čestné uznanie jej bolo udelené za oživovanie a zachovávanie tradície SNP v národnooslobodzovacom boji proti fašizmu. V súčasnosti má organizácia v našom meste 32 členov a svojou činnosťou patrí medzi najlepšie v okrese KK a PP. P. Lineková je aj členkou Spolku červeného kríža v Krížovej Vsi, členkou Jednoty SD, Klubu dôchodcov. Záľubu našla aj v záhradkárčení, prírode a turistike.
-
- Belianska vináreň Spišská Belá – kolektív pracovníkov
Charakter nášho mesta spočíva predovšetkým v ľuďoch, ktorí tvoria jeho identitu priateľského, pohostinného a dynamicky sa rozvíjajúceho mesta. Hodnota človeka nespočíva v tom, čo je ochotný urobiť pre seba, ale čo robí pre iných. Verejne známou osobou v našom meste je aj Eduard Griglák. Patrí k ľuďom, ktorý významne prispeli k rozvoju Spišskej Belej a ku skvalitneniu života v nej. Pán Griglák svoj profesijný život zasvätil gastrosektoru a jeho meno je pre obyvateľov nášho mesta späté s reštauráciou Belanská vináreň. Služby sprostredkúva občanom už približne 40 rokov. Tých, ktorí túto reštauráciu nepoznajú, by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Počas dlhoročnej prevádzky sme si tam my, obyvatelia, užili rôzne rodinné, firemné a spoločenské akcie. Konali sa v nej koncerty, stretnutia a posedenia známych. Nejeden by vedel rozprávať mládežnícke historky, ktoré zažil práve v „Džure“. V neposlednom rade nemožno nespomenúť tzv. knedlikáreň, ktorej nedokázali konkurovať často ani najlepšie gazdinky. Dá sa povedať, že cesta z kostola pre knedľu a rovno k nedeľnému obedu sa stala akousi tradíciou mnohých rodín. Aj takýmito maličkosťami, pre nás často nevnímajúc, sa pán Griglák a kolektív jeho zamestnancov pričinili k skvalitneniu poskytovaných služieb v meste.
- Cena mesta Spišská Belá
- Mgr. Milan Choma (in memoriam)
Narodil sa 27. júla 1948 v Malých Zalužiciach v okrese Michalovce. bol jedným zo 4 detí rodičov Rozálie a Jána Chomovcov – poľnohospodárskych gazdov. Detstvo mal plné povinností okolo hospodárstva, no i napriek tomu na základnej škole prospieval s vyznamenaním. Vyštudoval stredné odborné učilište chemické v Humennom. Nastúpil na päťročné štúdium s maturitou v odbore chemik-anorganik. Nakoniec vyštudoval pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove. Oženil sa s manželkou Evou, rodenou Zmaržlákovou a kvôli láske sa v roku 1974 presťahoval do Kežmarku, kde žil až do konca svojho života. Obaja manželia vyznávali rovnaké hodnoty. Milovali pedagogickú prácu, nacvičovali so žiakmi divadielka, podnikali výlety do Tatier, boli aktívny v spoločenskom a kultúrnom živote mesta. Aby mohol vyučovať na strednej škole, vyštudoval dodatočne 5-ročné externé štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pán Choma sa neopakovateľným spôsobom zapísal aj do života Spišskej Belej. Naše mesto pod jeho autorstvom vydalo v roku 2007 monografiu o Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi. Pri 200. výročí narodenia Petzvala v roku 2007 bola kniha uvedená do života – ako inak pre Milana originálnym spôsobom – v oblečení za viedenského profesora z polovice 19. storočia prichádzajúcom na živom koni a následne odohrajúc divadelnú scénku o Petzvalovi. Inicioval pomenovanie Základnej školy v Spišskej belej na Základnú školu Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti 145. výročia vzniku tejto školy. Navyše on sám škole daroval bustu, ktorú v 70. rokoch ukryl pred jej zničením počas socialistickej normalizácie. Veľmi sa potešil aj iniciatíve niektorých Beľanov opätovne osadiť v Spišskej Belej sochu M. R. Štefánika, ktorá bola v roku 2019 odhalená pri evanjelickom kostole. P. Choma má na konte okolo 250 odborných článkov, mnohé televízne a rozhlasové relácie a tiež duchovnú tvorbu. V spolupráci s nadšencami a divadielkom Schola humanitas pripravili 28 Tatranských večerov na témy Tatier a Kežmarčanov. Niektoré spomienkové Tatranské večery venoval aj Spišskej Belej a Belianskym Tatrám. Inicioval odhalenie pamätných tabúľ 36-tim významným osobnostiam, medzi nimi aj Jozefovi Maximiliánovi a Ottovi Baltazárovi Petrzvalovcom v Kežmarku i pamätnej tabule Augustovi Kalsteinovi – zakladateľovi Tatranskej Kotliny a spoluobjaviteľovi Belanskej jaskyne na jeho rodnom dome v Spišskej Belej. Milan choma bol síce Kežmarčan, ale výrazne ovplyvnil aj Spišskú Belú. Aj keď jeho príslovečná skromnosť a úsmev na tvári ho neopúšťali ani v tých najťažších chvíľach, vždy bol ochotný podať pomocnú ruku, poradiť, ale neváhal sa ani osobne zaangažovať a byť nápomocný. Takýto ľudia sú v súčasnosti veľmi vzácni – nehľadanú problémy, ale snažia sa ich riešiť s ľahkosťou, empatiou a hlavne nezištne.
-
- MUDr. Marta Kirschner rod. Liptáková (in memoriam)
Pani doktorka sa narodila 21. 9. 1952 v Dobšinej – Dobšinská Maša – Narodila sa ako druhé dieťa manželom Márii a Samuelovi Liptákovcom. Detstvo prežila v rodisku spolu so svojimi dvoma súrodencami, starším bratom Františkom a mladším bratom Jánom. Ako jediná dcéra často pomáhala mame v domácnosti, ale nebola jej cudzia práca okolo domu a na poliach. Absolvovala základnú a strednú školu v Dobšinej. Bola veľmi svedomitá a pracovitá žiačka, o čom svedčí aj niekoľko čestných uznaní, ktoré získala. Po strednej škole pokračovala v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Úspešne promovaná na doktora medicíny bola v r. 1978. Po skončení štúdií pracovala ako sekundárny lekár na detskom oddelení NsP v Kežmarku a od roku 1982 začala pôsobiť ako obvodný lekár v detskej ambulancii v Spišskej Belej u pána doktora Antala. V r. 1982 získala aj atestáciu 1. stupňa v odbore pediatria. Po revolúcii, v r. 1994 prevzala celú zdravotnú starostlivosť po doktorovi Antalovi a v zdravotníckom zariadení pôsobila ako súkromná ambulancia, neskôr, v r. 2010 sa rozhodla založiť si vlastnú lekársku ambulanciu v odbore pediatria s názvom MEDIKIRSCH, s.r.o. So svojím prvým manželom, Dušanom Ondrášekom, sa zoznámili v Kežmarku. Mali spoločného syna Michala. Neskôr sa ich životné cesty rozišli. Svojho druhého manžela poznala ešte z detských čias v Dobšinej, a v rodisku si k sebe opäť našli cestu. S Ing. Samuelom Kirschnerom sa zosobášili v r. 1999. Spoločne si postavili rodinný dom v Kežmarku, kde prežila krásny a spokojný život. V jej tvári bolo vždy vidieť spokojnosť a vyrovnanosť. Bola láskavá a zároveň prísna, pracovitá, ale občas si aj rada leňošila na gauči, milá, ale svoj nesúhlas vedela dať vždy patrične najavo. Svoje životné ambície si splnila vďaka vytrvalosti a svedomitej práci. Bola to skvelá dcéra, žena, mama, priateľka a aj svokra. Naplno sa oddala svojej rodine a práci a to ju robilo šťastnou. Utužovala svoje priateľstvá z detstva v Dobšinej ako aj priateľstvá, ktoré si vytvorila počas dlhodobého pôsobenia vo svojom lekárskom odbore. Rada cestovala a spoznávala nové miesta. Vo voľnom čase sa venovala záhradke, knihám, turistike, pečeniu, v zimnom období to boli zas lyže a bežky. Vždy mala rada vo veciach poriadok a systém. Nikdy nič neušlo jej jastrabiemu oku. Zmysel pre spravodlivosť, pomoc iným, úsmev na tvári a empatia boli najväčšími charakterovými črtami jej osoby.
- Ján Matava
Ján Matava sa narodil v roku 1962. Je rodákom zo Spišskej Belej a iniciátorom znovuobnovenia prevádzky vysokohorskej chaty Plesnivec. Vďaka jeho iniciatíve a aj jeho práci a nadšeniu a za finančnej podpory mesta Spišská Belá ako vlastníka chaty sa zrekonštruovala známa vysokohorská chata v Belianskych tatrách. Od roku 1997 je nepretržitým nájomcom a prevádzkovateľom vysokohorskej chaty Plesnivec spolu s členmi jeho rodiny. S veľkým nadšením a entuziazmom poskytuje kvalitné služby pre turistov v náročnom vysokohorskom prostredí počas celého roka. Zároveň bol iniciátorom obnovenia niektorých turistických chodníkov v Belianskych Tatrách a je veľkým propagátorom Belianskych Tatier, vysokohorskej turistiky, skialpinizmu a horolezectva.
Ďalším bodom programu bol akt udeľovania plakiet pri príležitosti 750. výročia udelenia mestských práv. Pán primátor odovzdal plakety:
- Poslancom mesta :
- MUDr. Andrej Novák
- Mgr. Branislav Zibura
- Daniela Deptová
- Gabriel Gemza
- Ing. Ján Svocák, PhD.
- Ing. Sylvia Slavkovská
- JUDr. Štefan Bieľak
- Mgr. Marta Britaňáková
- Maroš Vaverčák
- Jaroslav Bachleda
- Peter Tetemonte
- Partnerským mestám
- Vysoké Mýto (Česko)
- Mesto Ozarow (Poľsko)
- Mesto Szczawnica (Poľsko)
- Mesto Brück (Nemecko)
Fotografie ocenených: rodinné archívy
Fotografie zo Slávnostnej akadémie: Matúš Andráš
