V tomto období sa lúči so svojou celoživotnou prácou v Mestskej knižnici v Spišskej Belej pani Eva Janusová a odchádza na zaslúžený dôchodok. Pôvodom je z obce Žehra, ktorá je známa nielen kultúrno-historickými pamiatkami – kostolom sv. Ducha, ale napríklad aj neďalekým Spišským hradom. Po ukončení základnej školy v Spišských Vlachoch pokračovala pani Eva v štúdiu na Gymnáziu v Krompachoch. Následne si vybrala nadstavbové štúdium knihovníctva v Košiciach.
Ako ste sa dostali k práci v mestskej knižnici v Spišskej Belej ?
Po úspešnom ukončení nadstavbového štúdia som si poslala žiadosť o prijatie do zamestnania do Okresnej knižnice v Poprade. V odpovedi mi bolo oznámené, že jediné voľné miesto v tom čase bolo k dispozícii v strediskovej knižnici v Spišskej Belej. Nebolo o čom polemizovať, rozhodne som plánovala a chcela pracovať s knihami a s ľuďmi. Rozhodla som sa veľmi rýchlo a tak som 21. júna 1976 nastúpila ako mladá absolventka do Mestskej knižnice v Spišskej Belej, k vedúcej pani Žofii Peštovej.
Aký vzťah máte ku knihám, čo pre Vás znamenajú ?
Už len to, že som si vybrala toto povolanie, svedčí o mojom pozitívnom vzťahu ku knihám. Byť knihovníčkou však nie je len obyčajným povolaním. Je to celoživotné poslanie, kde som si uvedomila, že aj ja môžem svojim prístupom, hodnotami a prácou prispieť k tomu, aby si čitatelia našli cestu k tej správnej knihe. Snažila som sa oslovovať všetky vekové kategórie, motivovať ich k čítaniu. Som rada, že stále máme aj nových čitateľov, pre ktorých sú knihy zaujímavé aj v dnešnej pretechnizovanej a uponáhľanej dobe.
Ktorá kniha Vás v živote najviac ovplyvnila ?
Bolo by krátkozraké a aj trochu nespravodlivé, ak by som teraz vybrala jeden konkrétny titul. Knihy boli, sú aj budú mojou celoživotnou láskou a verím, že to tak bude aj naďalej.
Tak teda aké knihy všeobecne rada čítate?
Pri svojej práci pri spracovaní kníh som sa zoznámila s každým novým titulom, ktorý pribudol do knižného fondu. Vo voľnom čase s veľkou obľubou čítam detektívne a kriminálne romány a taktiež nepohrdnem historickou a cestopisnou literatúrou. Pri príprave podujatí som často musela siahnuť aj po knihách pre detských čitateľov.
Čo Vám bude z práce v mestskej knižnici najviac chýbať ?
Začína sa nová etapa môjho života. Je to určite veľká zmena, to však neznamená, že na knihy niekedy zanevriem. Budem častým návštevníkom knižnice a rozhodne budem mať na čítanie trochu viac času. Napriek tomu mi bude chýbať takmer všetko, čím som žila v práci posledných 48 rokov. Nielen knihy, ľudia, s ktorými som sa denne stretávala, kolegovia, čas strávený v práci. Je ťažké teraz podrobne všetko špecifikovať. No musím podotknúť, že nielen knižnica mi bude chýbať. Hoci sme to nespomenuli, súčasťou mojej práce bolo aj sprevádzanie návštevníkov v našom malom Múzeu Dr. Greisigera. Bola som pri jeho zrode v roku 1994 a sprievodcovská činnosť bola pre mňa radosťou a spestrením mojej práce. Preto môžem povedať, že aj to mi bude veľmi chýbať.
Ako plánujete stráviť svoj čas po odchode z knižnice?
Musím povedať, že som svoj čas, či už pracovný alebo privátny netrávila pasívne. Mojou láskou nie sú len knihy, ale zbožňujem aj cestovanie, stretávanie sa s priateľmi a rodinou. Verím, že v tomto sa nič nezmení. Na všetko budem mať viac času. Jedinou zmenou je to, že svoj čas nebudem už deliť na pracovný a súkromný.
Ako by ste inšpirovali ľudí k pravidelnej návšteve knižnice ?
Celý svoj život som sa snažila ľudí viesť k pozitívnemu vzťahu k čítaniu a ku knihám. Verím, že som inšpirovala mnohých a čitatelia všetkých vekových kategórií si aj naďalej nájdu čas na pravidelné návštevy našej knižnice, ktorá bude vždy mojou srdcovou záležitosťou.
