Čudný rok, čudná sezóna… V roku 2020 zažili futbalisti niečo, čo tu nebolo od prechodu frontu počas druhej svetovej vojny. Zrušenie súťaží na jar, nedohranie na jeseň. Obmedzenia v trénovaní, zápasy bez divákov, neistota do budúcnosti… Nakoniec musíme byť radi, že sa súťaže vôbec rozbehli a aspoň v perióde jún – október mohli kluby normálne trénovať a s obmedzeniami i hrať.
Ani u nás to nebolo inak. Viac sme sa dozvedeli v rozhovore s trénerom MŠK Vladimírom Lajčákom.
Spoliehate sa aj v tomto ročníku na domácich hráčov a chlapcov z blízkeho okolia?
„Áno. Prípravu na novú sezónu sme začali začiatkom júna s hráčmi áčka, béčka i U 19. Všetci trénovali s chuťou, no už vtedy bolo vidno, kto ako vážne futbal berie. Nečudo, že do kádra A-mužstva sa dostali iba hráči z minuloročného kádra a traja nádejní hráči ešte v dorasteneckom veku. Na rozdiel od iných mužstiev s ambíciami pobiť sa o štyri či päť postupových miest do najvyššej regionálnej súťaže, ktoré do svojich kádrov získali hráčov so skúsenosťami z prvej a druhej ligy, sme zostali verní filozofii i ekonomickým možnostiam klubu a tak do súťaže sme nastúpili s domácimi hráčmi a chlapcami z blízkeho okolia.“
Stále ste v hre aj v Slovnaft-cupe, kde figurujete medzi záverečnými 32 mužstvami.
„Ak si to rozmeníme na drobné, tak dostať sa v pohári medzi 32 klubov Slovenska je historický úspech Spišskej Belej. No reálne treba priznať, že sme mali výborný žreb. Susedia zo Spišskej Starej Vsi i Veľkej Lomnice sú už dnes pre nás hrateľní súperi i na ich domácich ihriskách. Gerlachovu sme nedovolili po druhýkrát u nás vyhrať a s prehľadom sme na druhý pokus doma zvíťazili. Ani ďalší vyžrebovaný súper – Stropkov, by nemusel byť nad naše sily. Mohlo by to priniesť účasť medzi elitou Slovenska. Ale to je ďaleko po futbalovej stránke a úplne vo hviezdach v období panovania Covidu.“
Vaše účinkovanie vo štvrtej lige malo dve tváre. Prečo?
„Zmena herného systému i spôsobu hry priniesla v domácich zápasoch nebývalú hernú dominanciu s množstvom šancí. No hra v prehustenom priestore súperovej polovice, vyplývajúca z nátlakovej hry nám dlho neprinášala potrebnú efektivitu. To využili Gerlachov i Sabinov, ktoré potrestali našu nízku produktivitu. Postupne sme sa dokázali na nátlakový futbal s vysokým napádaním adaptovať. Zo získaných lôpt od súpera začali padať góly a prevaha sa úročila bodmi. Práve v období prispôsobovania sa novej situácii ukázal strelecké i mentálne schopnosti Marek Kaprál, ktorého góly rozhodovali zápasy. Je škoda, že zápasy, v ktorých sme našu kvalitnú hru pretavili do jasných víťazstiev, už mohli najvernejší diváci sledovať len spoza plota. Ak domáce zápasy potvrdzovali silu nášho mužstva, vonku to vyzeralo inak. Priviezli sme síce rekordný počet bodov, no i vo výborne rozohraných zápasoch sme si vedeli skomplikovať situáciu. V ďalších súbojoch sme hrali bez sebavedomia, pasívne vyčkávajúc na to, čo bude hrať súper. V Ľuboticiach sme doplatili na zbytočné vylúčenie, heroický výkon v oslabení a horúčave priniesol iba znesiteľnú prehru 0:1. V zápasoch vonku nám dlhodobo chýba viera vo vlastnú kvalitu, zle sa vyrovnávame so zlým terénom a problém sme mali i s agresivitou súpera. Ukážkovým príkladom uvedenej charakteristiky môže byť zápas v Kračúnovciach. Sedem bodov zo šiestich zápasov na ihriskách súperov síce je v tejto súťaži výborný výsledok, ale stále si myslíme, že sme mali na viac.“
Je teda spokojnosť s neúplnou jeseňou?
„Tri body, ktoré nás delia od prvého mužstva v súťaži nás zaradzujú do skupiny mužstiev ašpirujúcich na prebojovanie sa do najvyššej „východoslovenskej“ súťaže. Stále sme v hre o Slovnaft cup, takže neúplnú jeseň môžeme hodnotiť ako úspešnú. Hráči opätovne potvrdili svoj vzťah k belanskému futbalu, k mužstvu i k sebe navzájom.“
Zloženie kolektívu však asi nie je podľa vašich predpokladov. Chýba mužstvu stredná generácia?
„Mužstvo však nie je vekovo dobre zložené, chýba mu stredná generácia, ktorá je vždy rozhodujúca pre kvalitu hry. V našom tíme do nej patria iba traja hráči – Maroš Duleba, Tono Čup i Marek Barnáš. Sú to výborní a pre hru mužstva veľmi dôležití futbalisti, no je ich jednoducho málo. Úspech hry preto závisel od hry skúsených hráčov, predovšetkým Milana Ondruša, Jana Podolského a Mareka Kaprála. V zápasoch im dobre sekundovali Jano Vitkaj, Braňo Gálik, David Galschneider, Jano Fias, Matúš Heutschy i po zranení sa vracajúci Dominik Vida a Juraj Depta. No základná zostava, v ktorej sme najčastejšie nastupovali mala priemerný vek medzi 29 – 30 rokov. To sa ukazovalo v zápasoch s bojovnými a agresívnymi súpermi ako problém, najmä v nahustenom zápasovom programe našej jesene.“
Čiže ďalší progres mužstva bude závisieť od mladých hráčov?
„Áno, od mladých hráčov, od rastu ich hernej kvality a presadenia sa do základnej zostavy. Po nešťastnom zranení Kuba Gardoša sa v základnej zostave objavovali iba Matej Janči a Aurel Strišovský. Oboch môžeme pochváliť, že aj napriek mladosti boli plnohodnotnými hráčmi mužstva. Dokonca vo viacerých zápasoch patrili k najlepším hráčom, obaja sú perspektívni i pre vyššiu súťaž . Veríme, že na jar sa o miesto v základnej zostave pobijú i ďalší mladí hráči. Potenciál na to určite majú Jaro Krigovský, Peter Podolinský, Fero Lech či Ľubo Makovský. Svoj výrazný talent už potvrdil v súťaži aj pohári brankár Marek Vojtaššák.“
