Slovensko sa dnes lúči s prezidentom Kováčom

Dnes, 13. októbra, vzdá verejnosť poslednýkrát hold prvému prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi. Na Slovensku bol na jeho počesť vyhlásený štátny smútok. K ucteniu pamiatky Michala Kováča sa pripája aj Mesto Spišská Belá. Na prízemí Mestského úradu je takouto symbolickou pietnou spomienkou uctená osobnosť Michala Kováča.

kovac

 

Ing. Michal Kováč, CSc. sa po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 stal jej prvým prezidentom. Do tejto najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady SR dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998. 

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša. Po ukončení stredoškolského vzdelania na Obchodnej akadémii v Humennom vyštudoval v roku 1954 v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej (ŠBČS). V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne. V roku 1969 ho z britskej metropoly odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.          

V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989. Externe pôsobil aj na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).     

Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS). Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR). Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom aj od 27. júna 1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.     

V roku 1994 mu v USA udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska, takisto v roku 1994, získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku.

V roku 1995 získal v USA Cenu Americkej advokátskej komory – Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu – za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V tom istom roku bol o ňom nakrútený dokumentárny film Jeden deň prezidenta.

V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľska Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov Orden Stará planina so šerpou. Je držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Je spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR. 

V roku 2003 pri príležitosti desiateho výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Česť jeho pamiatke.

 

 

Môže Vás zaujímať...

Oznámenia
X