Príhovor k 17. novembru

Príhovor Mgr. Márie Šelepovej (Konfederácia politických väzňov Slovenska) na verejnej spomienke na 17. november 1989 (miesto spomienky – pamätník na miestnom cintoríne v Spišskej Belej)

Výročie novembra 1989 je spomienkou na státisíce ponižovaných, urážaných, politicky prenasledovaných a väznených. Aj kvôli nim dnes stojíme pri tomto pamätníku, ktorý bude budúcim generáciám pripomínať časy bezprávia. Tí, čo okúsili hrôzy komunizmu, vedia ako chuti sloboda. Napriek tomu, alebo práve vďaka tomu, že mnohí z nás zažili komunizmus na vlastnej koži, veľká časť ho nepovažuje za zločinný režim. Je im čudná predstava, že tento režim by mal byť odsúdený rovnako tvrdo, ako bol odsúdený režim fašistický a nacistický. Veď ako vravia, mali sme sa v podstate dobre. Mlieko a chlieb boli lacnejšie, každý mal prácu, postavili sme si domy z nenávratných pôžičiek. Každý mal pristúp ku štúdiu…. To sú tie najbežnejšie vyjadrenia s ktorými sa stretávame. Alebo ešte že komunizmus bol celkom dobrou myšlienkou, len sa zle zrealizovala. To je však omyl. Komunizmus bol od začiatku zlou myšlienkou a upozorňoval na to už pápež PlUS IX. V roku 1848, teda 100 rokov predtým ako komunisti prevzali moc v Československu. Je to režim totalitný, ktorý berie človeku slobodu a bráni rozvoju duchovných hodnôt človeka. Ľudský život preň nemal žiadnu cenu, hoci navonok sa tváril „morálne”.

To, čo sa 40 rokov do ľudí sialo, už narástlo, zmohutnelo a dnes dáva svoje plody. Žijeme v období žatvy, ale zároveň aj sejby. Nájdu sa ľudia spochybňujúci holokaust, nájdu sa aj takí, ktorí neveria, že komunistický režim má na svedomí popravených i umučených vo väzniciach, zastrelených a utopených pri pokuse o prekročenie štátnej hranice, že existovali jáchymovské bane, kde tisícky politických väzňov dolovali uránovú rudu pre sovietsky nukleárny program, že komunizmus bol nešťastím pre mnohé národy i pre národy samotného sovietskeho zväzu. Zločinov, ktorých sa dopustil komunistický režim v ČSSR a za ktorými stáli konkrétni ľudia, bolo veľa:

-71 168 osôb odsúdených za vykonštruované politické delikty 8240 v táboroch nútených prác a 513 v pomocných technických práporoch

-4 739 osôb v rámci tzv. akcie B bolo presídlených z väčších miest na vidiek

112 gréckokatolíckych kňazov s manželkami a 486 deťmi bolo v rámci akcie P deportovaných do českých krajov

-v rokoch 1848 – 1989 bolo v ČSSR z politických dôvodov popravených 248 osôb a vo väzniciach zomrelo približne 4500 ľudí.

Pri pokuse o prechod cez hranice bolo zastrelených 145 osôb, 96 ich bolo usmrtených elektrinou a utopených bolo 11 ľudí. Na cintoríne v Kežmarku sú pochovaní Ondrej Brejka a Milan Dlubač – 7. júla 1980 boli zastrelení pri pokuse o útek z totalitného režimu, chceli preplávať cez rieku Moravu, Dodnes nevieme, kto je za tento zločin zodpovedný. Keďže je dátum známy, nemal by byť problém zločin vyšetriť. Na Slovensku majú však ľudia minulosti ešte stále veľký vplyv.

Počas barbarskej noci bolo internovaných 2548 rehoľníkov a 1644 rehoľníc Jedna z nich sestra Zdenka Schelingerová bola 17.júna 1952 odsúdená za velezradu na 12 rokov žalára. 31. júla 1955 na následky mučenia zomrela. 14.9.2003 ju pápež Ján Pavol 2, Vyhlásil za blahoslavenú. Na prežité krutosti nespomínajú kvôli rozdúchavaniu pomsty. Oni odpúšťajú, ale nezabúdajú, veď spravodlivosť je v rukách božích a nik jej neunikne. Česť ich pamiatke.

Môže Vás zaujímať...