Predstavitelia okresu Kežmarok minulý piatok predstavili pracovný návrh Akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok. Ten zahŕňa niekoľko veľkých projektov na zníženie nezamestnanosti. Na Slovensku je spolu dvanásť okresov, v ktorých nezamestnanosť presahuje hranicu 18 percent. Jedným z nich je aj okres Kežmarok, ktorý sa s takmer 27 percentami dokonca dostal na druhú priečku na Slovensku. Predstavitelia vlády preto pre tieto okresy prišli s možnosťou vytvorenia tzv. Akčného plánu. Dokument, ktorý zahŕňa komplex konkrétnych projektov na najbližších päť rokov, v piatok prezentovali predstavitelia okresu médiám i zástupcom rôznych oblastí verejného života.

„Tie čísla, ktoré máme, sú naozaj hrozivé: 53 percent uchádzačov o zamestnanie je evidovaných na úrade práce viac ako 24 mesiacov, ďalej je asi 300 ľudí, korí od roku 1991 nepracovali vôbec. Sú tu necelé štyri percentá obyvateľov, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie,“ informoval riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku Milan Gacík.

Akčný plán má naštartovať riešenia

„To, že máme problém, nám je jasné. Vytvára sa preto platforma, kde sa my ako miestni aktéri chceme chytiť pomocnej barličky, ktorú nám dala vláda. Chceme sa pozrieť na to, ako sa dá pomôcť okresu,“ uviedol primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Jedným z autorov Akčného plánu je aj primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. „Určite to nie je nástroj, ktorý vyrieši všetky problémy okresu Kežmarok, ale môže načať ich riešenie,“ podotkol Bieľak a zároveň dodal, že súčasný návrh Akčného plánu je kompromisom medzi tým, čo pripravili zástupcovia okresu a tým, čo pripravovali, konzultovali a pripomienkovali experti na úrovni ministerstva financií a vlády. Akčný plán má podľa jeho autorov naštartovať procesy, projekty a aktivity, ktoré zvýšia zamestnanosť v okrese a naštartujú miestnu mikroekonomiku.

 

Noví investori aj stredoškolský kampus

Plány okresu na najbližších päť rokov, ktoré Akčný plán definuje, sú ambiciózne. Dokazujú to aj konkrétne projekty, ktoré sú jeho súčasťou. V rámci prioritného programu A (Podpora regionálnej politiky a inovácií) pôjde napríklad o posilnenie regionálnej značky, vybudovanie centra udržateľnej energetiky, podporu firiem vo výrobe a službách vrátane tzv. startupov, teda nových, začínajúcich podnikateľských projektov. Do tejto oblasti spadá tiež podpora vstupu nových investorov do priemyselného parku v Kežmarku.

Z prioritného programu B (Podpora rozvoja sociálneho kapitálu) možno spomenúť napríklad veľký projekt stredoškolského kampusu, ktorý by sa mal vybudovať v areáli bývalých kasární v Kežmarku. „Vidíme veľkú rezervu v reorganizácii študijných odborov, praktickom vzdelávaní,“ potvrdil Ján Ferenčák. Cieľom sú také školy, ktoré by produkovali zamestnancov, ktorých okres potrebuje, nie nezamestnaných. Zároveň dokument obsahuje aj návrh integrovaných centier – riešiacich vzdelávanie detí od  materskej až po strednú školu či voľnočasové aktivity.

Prioritný program C zasa hovorí primárne o zvýšení atraktivity územia a spadá doň výstavba nových bytov, štartovacie nájomné, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a podobne.

Návrh dokumentu poputuje vyššie

Vláda na tento účel vyčlenila v štátnom rozpočte na tento rok sumu približne 10 miliónov eur, z ktorých časť má poputovať aj do Kežmarku. Práve tento okres je vôbec prvým spomedzi dvanástich dotknutých, ktorý dal Akčný plán dokopy. Jeho terajšej podobe predchádzala diskusia na viacerých úrovniach.

„Oslovili sme všetky samosprávy, prebehli stretnutia v oblasti poľnohospodárskej výroby, prvovýroby a spracovania, takisto v nepoľnohospodárskej výrobe, v oblasti cestovného ruchu a na úrovni veľkých investorov. Len zo samosprávy nám prišlo viac ako 170 projektov. Takisto prebehli stretnutia na úrovni škôl – a môžeme ísť do každej jednej oblasti. Museli sme to nastaviť tak, aby sa tam všetci našli,“ pokračoval primátor Kežmarku. Výsledkom týchto rokovaní je pilotný dokument, ktorý by už v najbližších dňoch mal putovať na medzirezortné pripomienkové konanie a vo februári by ho mala na svojom výjazdovom rokovaní schvaľovať vláda Slovenskej republiky.

Výsledky budú hodnotiť každý rok

Akčný plán obsahuje „úlohy“ nielen pre miestnu samosprávu – teda mestá a obce – ale aj pre podnikateľov či tretí sektor až po Prešovský samosprávny kraj a inštitúcie na úrovni ministerstiev a vlády.

„V návrhu Akčného plánu sú už uvedené konkrétne projekty konkrétnych subjektov, aj podnikateľov, aj obcí a miest. Druhá časť je vytvorenie rámca pre ďalšie projekty, o ktorých teraz ešte netušíme,“ uviedol ďalej Štefan Bieľak.

„V súčasnosti je v tejto oblasti päť subjektov, ktoré by boli schopné a ochotné realizovať takéto projekty. Už teraz možno povedať, že dohromady ide o nejakých 450-500 pracovných miest,“ priblížil Milan Gacík.

Akčný plán pritom nie je fixným dokumentom na najbližších päť rokov. „Každý rok sa bude vyhodnocovať jeho plnenie a následne sa bude aktualizovať. Akčný plán sa prijíma na dobu 5 rokov tak, aby sme s ním mohli aktívne pracovať,“ podotkol primátor Spišskej Belej. Keďže na Akčnom pláne sa podieľa niekoľko inštitúcií a subjektov, aj jeho financovanie bude čerpať z viacerých zdrojov.

„Hovoríme aj o úrovni financovania z vlastného rozpočtu, pretože aj samosprávy disponujú istým rozpočtom, hovoríme o operačných programoch… V tomto návrhu sa píše aj to, z akého zdroja by mali byť projekty financované a dosť veľa pozeráme aj na zdroje z Európskej únie a operačné programy. A potom sú tu aj iné rozpočty, ak hovoríme napríklad o Prešovskom samosprávnom kraji. Financie z vlády sú tie, ktoré sa nikde inde nedali nájsť,“ dopĺnil Ferenčák.

V pláne je aj pokračovanie

„Mňa najviac teší zmena rétoriky od vlády aj regiónov. Pre mňa je najcennejšie, že si aj regióny začínajú uvedomovať, že obecný úrad tu nie je na to, aby vyberal dane za psy. Je na to, aby rozmýšľal nad budúcnosťou svojich ľudí. Tu sa to stalo prvý raz – že sa sily spojili a rozmýšľajú, ako prepojiť všetkých tak, aby to v regióne fungovalo. Tlieskam tým, ktorí to pochopili,“ povedal poradca ministerstva financií a bývalý štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba.

Štefan Bieľak dodal, že ani po uplynutí piatich rokov neupadne Akčný plán do zabudnutia. „Ak vláda nezmení názor, mal by nasledovať aj druhý akčný plán, jeho pokračovanie a naša snaha dostať sa s nezamestnanosťou pod 18 percent,“ uzavrel. (mam)

Zdroj: Podtatranské noviny z 12.1.2016