V chladnom objatí hmly vrchu Kahlenberg, vypínajúcim sa nad majestátnou Viedňou, do objektívu hľadí Tamara Čarnogurská, Antonia Pacigová, Lýdia Ziburová a Milan Vdovjak.
Fotoaparát drží Ján Simkanič.
Dvaja ľudia z fotografie do Viedne merali cestu zo Spišskej Belej, dvaja z Popradu a Tatier a jeden člen výpravy z Norimbergu. Zišli sa kvôli tomu, aby podrobili výskumu posledné stopy po Jozefovi Petzvalovi. Tie viedli do archívu Technického múzea vo Viedni. Teraz nič nebráni dvom členom výpravy objavené a zozbierané zvečniť v knihe. Jej vydanie sa plánuje pri príležitosti 220 rokov od narodenia toho, vďaka ktorému je možné využívať svetlo tak, aby maľovalo obrázky.
Vďaka inšpiratívnemu rodákovi z Belej, je možné spoznať a obľúbiť si matematiku, pochopiť odpor vzduchu, ovládať prúdy vody, či spojiť harfu s gitarou.
Dúfame, že v roku 2027 zozbierané materiály dostanú knižnú podobu, ktorej názov ešte nie je známy. Možno bude stačiť napísať len Jozef a všetci tí, krstení v tej istej krstiteľnici ako on, budú vedieť, o koho a čo sa jedná.
Technické múzeum doporučujeme navštíviť všetkým vekovým kategóriám, lebo je úžasné vidieť, ako sa dá uľahčiť človeku život, keď sa tvorivý um spojí so šikovnými rukami.
Hmla na Kahlenbergu – mieste, kde Jozef Petzval žil, síce výhľad na metropolu Viedeň zamedzila a chladný vzduch sa vrýval pod vetrovky, no fakt, že v Technickom múzeu starostlivo opatrujú a ochotne sa podelia o každú získanú zmienku o profesorovi Viedenskej Technickej univerzity, inžinierovi a matematikovi Petzvalovi, naozaj zahrial.
Ak plánovaná kniha uzrie svetlo sveta, máme povinnosť jeden výtlačok ponechať Technickému múzeu vo Viedni. A takto sa zbierka o ňom o trochu rozšíri. Archívne materiály o Petzvalovi nevynikajú kvantitou, ale sú kvalitné, zaujímavé a otvárajú brány tam, kde sa jeho talentovaný geniálny duch bežne a ľahko pohyboval, kým my k nemu len udivene z diaľky vzhliadame.
Ostáva v nás pocit, že zakladateľ dioptrie, ako stojí na jeho pomníku chce, aby sme sa navzájom zblížili. Exkurzia do Viedne sa podarila a odchádzame s dojmom, ktorý sme hrdo vyjadrili dvoma slovami: Proste Belančan.
Držme autorom palce, aby silnú tému silného muža dokázali spracovať tak, aby dobre a navždy slúžila!
Tamara Čarnogurská
