Preto naše Vzdelávacie centrum Pôjd aj tento rok prijalo pozvanie Rady mládeže Slovenska do spolupráce v zbere názorov a podnetov mladých ľudí pre projekt s názvom Európsky dialóg s mládežou.
Európsky dialóg s mládežou je nástroj, ktorý podporuje aktívnu účasť mladých ľudí na veciach verejných. Je to spôsob ako hlas mladých ľudí získava váhu v politickom rozhodovaní. Podporuje mladých, aby diskutovali a aby výstupy z týchto diskusií boli zohľadnené pri tvorbe politiky. Je to zároveň prostriedok, ktorý slúži na mapovanie názorov a záujmov mladej generácie.
Hlavná téma v poradí už desiateho cyklu EDM sa nesie v duchu ,,Inkluzívne spoločnosti,,. Jeho cieľom je umožniť a zabezpečiť plnohodnotné začlenenie všetkých mladých ľudí do života spoločnosti.
Inklúzia vyjadruje myšlienku, že všetci ľudia žijúci v danej spoločnosti by mali mať práva na prístup a účasť za rovnakých podmienok. To na jednej strane znamená, že inštitúcie, štruktúry a opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby vyhovovali rôznorodosti okolností, identít a spôsobov života. Na druhej strane to znamená, že príležitosti a zdroje by mali byť rozdelené tak, aby sa minimalizovali nevýhody a marginalizácia.
Pri tejto príležitosti sme nadviazali spoluprácu s Hotelovou akadémiou Otta Brucknera v Kežmarku, kde sme zorganizovali tri pútavé moderované diskusie. Naša Slávka viedla dialóg so žiakmi prvého ročníka, ktorí spolu hľadali odpovede na otázky o inklúzii, diskriminácii či vylúčení, o ich bariérach, aktuálnej podpore, ďalších potrebných zmenách a význame mládežníckeho sektora pri začlenení mladých ľudí do spoločnosti.
Mladým pojem inklúzia častokrát veľa nehovorí
Diskusiu sme začínali brainstormingom na tému inklúzia, vylúčenie a diskriminácia. Študenti netušili, čo slovo inklúzia znamená. Síce ho už viacerí niekde počuli, no nevedia, čo presne znamená. Nakoniec spoločnými silami prišli na to, že inklúzia je vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých, aby sa mohli čo najlepšie rozvíjať, byť v živote úspešní a to bez ohľadu na to, či majú nejaký hendikep alebo nie.
Názory na potrebu inklúzie v spoločnosti sa u mladých rôznia. Pri vzájomnej výmene názorov sme v jednej zo skupín dospeli k tomu, že je potrebné budovať inklúziu aj inkluzívne prostredie, pretože tak by spoločnosť odpísala veľmi veľa šikovných ľudí, len preto že majú nejaký problém.
Pojmy vylúčenia a diskriminácie už boli študentom oveľa známejšie. Z diskusií vyplývalo, že s vylúčením väčšina nemá osobnú skúsenosť. Diskrimináciu vnímajú ako jav, ktorý je v našej spoločnosti mimoriadne bežný.
Hlavné bariéry podpory inklúzie vidia v školách a rodinách
Z diskusií s mladými vyplýva, že inklúzia nie je hlavnou témou v školách. Učitelia ju riešia len veľmi okrajov a zameriavajú sa hlavne na vzdelávací proces. Samotné vzory nevhodného správania k ľuďom s inakosťou vidia doma v rodinách či v škole u pedagógov či iných zamestnancov. Študentom chýbajú cielené aktivity na stmeľovanie kolektívu a podporu vzájomných vzťahov. Chýba im školský dôverník, ktorému môžu veriť. Sú sklamaní z toho, že ak sa aj niekomu zdôveria častokrát to neostane dôverné.
Zmysel vidia v podpore mládežníckeho sektora
Je dôležité, aby mladí mohli niekam patriť. Aby mali priestor, kde sa vedia zdôveriť, kde môžu niečo robiť pre svoju komunitu a cítiť sa potrební a vypočutí. Ako príklad uvádzali Erko, v ktorom niektorí zo študentov pôsobia. V Erku robia aktivity, ktoré sa snažia prispôsobiť aj detičkám s inakosťou. Majú špeciálne školenia, aby vedeli ako na to. Každé dieťa je iné, každé postihnutie je iné a treba s nim inak pracovať, prispôsobiť mu aktivity, nevylučovať a snažiť sa ho, čo najviac zapájať.
