Prinášame vám prvý z edície článkov o potrebách duševného zdravia v rámci podporeného projektu Hovorme o duši z Nadácie pre deti Slovenska z nadačného fondu Deti v bezpečí.
Vianoce – symbol pokoja, radosti, lásky.
Mnohí ľudia žijú v predstave dokonalých Vianoc – celá rodina je spolu, všetci sa usmievajú, tešia z darčekov, užívajú si chvíle ničnerobenia pri sledovaní už stokrát obohraných vianočných rozprávok, jedia šaláty a koláče až do prasknutia.
Pre niekoho realita, pre niekoho ilúzia. Blížiace sa sviatky sú totižto aj stresujúcim obdobím. Myšlienky sa nám točia okolo toho, či je všetko upratané, navarené, napečené. Či sme sa vo výbere darčekov trafili a potešíme našich blízkych. Prípadne či sme neminuli príliš veľa a ako to ovplyvní rodinný rozpočet. A mnoho iného.
Tlak je zosilnený vplyvom pretrvávajúcej pandemickej situácie. Ľudia sú už vyčerpaní, strácajú možnosti, ktoré brali ako samozrejmosť, cítia neistotu z toho, čo ich ešte čaká.
Pocity bezpečia a istoty sú podľa Maslowovej pyramídy potrieb považované za druhé najdôležitejšie. (Na prvej priečke sú fyziologické potreby ako smäd, hlad, potreba spánku a pod.) V momentálnej situácii spojenej s pandémiou sú práve pocity istoty jedny z najviac ohrozených. Avšak keď pociťujeme neistotu z vecí, ktoré nemôžeme ovplyvniť, vieme si to vykompenzovať inak. Napríklad bežnou dennou rutinou – vykonávaním aktivít, ktoré sú vopred stanovené, poznáme ich, opakujú sa. To v nás navodzuje dojem, že všetko je tak, ako má byť a máme to vo svojich rukách. Preto nám dodržiavanie vianočných tradícií prospeje ešte viac než obvykle.
Ale pamätajte – nie všetko musí byť dokonalé! Naše očakávania nás dokážu zraniť viac než situácia samotná. Ak si predstavujeme, že navaríme najlepšiu kapustnicu pod slnkom, ktorú bude každý vychvaľovať ešte tri roky, no napokon ju presolíme, je to pre nás absolútna katastrofa. Nie pre fakt, že kapustnica nie je chutná, ale preto, že sme sa emočne naviazali na predstavu, ako nás ostatní chvália a zrazu to neprichádza.
Buďme láskaví – nielen voči iným, ale najmä voči sebe samým. Odpusťme si naše malé chybičky, ktoré sú prirodzenou súčasťou každej ľudskej bytosti. Je úplne v poriadku, ak niečo pokazíte. Možno je to náznak, že toho máte na hlave príliš veľa. Nebojte sa preto požiadať o pomoc svojich blízkych, delegovať úlohy tak, aby sa zapojil do príprav každý člen rodiny podľa svojich možností. Pri plánovaní dňa nemyslite iba na to, čo je potrebné urobiť, ale vymedzte si čas aj na chvíle oddychu.
Nepríjemnosti nás neobchádzajú ani vo sviatočnom období. Kedykoľvek nás môže dobehnúť situácia, s ktorou sa nedokážeme vysporiadať.
Keby ste sa dusili kostičkou z kapra a nevedeli, čo robiť, zavolali by ste si rýchlu zdravotnú pomoc. Rovnako by sme nemali váhať ani vtedy, keď sme bezradní v otázkach nášho duševného zdravia. Pretože aj v tomto prípade existuje rýchla a dostupná pomoc. Nájdete ju napríklad tu: https://www.pomozeme-krizovelinky.sk/
Želáme vám krásne sviatky. Aby ste ich prežili v čo najväčšej pohode, aj keď nebudú dokonalé.
Mgr. Lucia Bafiová
vzdelávanie centrum Pôjd
