Ani v tomto roku sme nezabudli na obete prvej svetovej vojny. Z histórie vieme, že 1. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne po tom, ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov alebo aj ako Deň červených makov.
Od roku 1920 červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali vojnoví veteráni na celom svete. Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje miesto aj na Slovensku.
Červený mak ako symbol sa objavil v básni kanadského lekára Johna McCrea „Na flámskych poliach“. Počas vojny tento lekár slúžil ako vojenský chirurg, no bolesť, útrapy a smrť sa ho hlboko dotýkali. Vysporiadať sa s tým mu pomohlo písanie poézie. Červený mak z jeho básne je obrazom preliatej krvi na svetových bojiskách.
„Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme.
Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,
hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň a vy ju neste vdiaľ.
Ak by Vám zhasla, spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú na poliach flámskych.“
Preto dnes 11. novembra o 11 hodine a 11 minúte sa rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
„Pamätajme si ľudí, ktorí položili svoje životy pre životy budúcich generácií, využime tento deň a uctime si bojovníkov, ktorí formovali dejiny.“
