Dňa 25. decembra 2016 si pripomíname 165. výročie narodenia jednej z najvýraznejších osobností Spišskej Belej – lekára, prírodovedca, botanika, zoológa, archeológa a paleontológa Dr. Michala Greisigera.
Michal Greisiger sa narodil 25. 12. 1851 v Stráňach pod Tatrami do roľníckej rodiny s 11 deťmi. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou r. 1872 na gymnáziu v Kežmarku. Medicínu študoval na medicínsko-chirurgickej jozefínskej akadémii – Josephinum vo Viedni. Po dvoch rokoch štúdium prerušil (1874). Krátky čas pôsobil ako vychovávateľ v rodine Mariášiovcov. V štúdiu pokračoval v Budapešti, kde bol 8. decembra 1877 promovaný na doktora medicíny.
V roku 1878 sa s manželkou Helenou, s ktorou mali štyri dcéry, usadil v Spišskej Belej ako praktický lekár a úradný lekár tabakovej továrne v Spišskej Belej. V roku 1883 sa stal hlavným mestským lekárom. Jeho zdravotnícky obvod siahal od Popradu po Hniezdne, cez Zamagurie, Ždiar a Javorinu až do Poľska. Chudobných, najmä Rómov z Rakús a Krížovej Vsi liečil zadarmo, ba prispieval im na lieky a stravu. Liečil robotníkov z tabakovej továrne, bol osobným lekárom kniežaťa Hohenloheho, zemianskej rodiny Švábiovcov v Slovenskej Vsi a Hrhovských (Görgeyovcov) v Toporci. V rokoch 1886 – 1889 si postavil dom na vtedajšej Zimnej ulici na mieste zbúraných starých domov č. 22 a 23.
Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, najmä boju proti fajčeniu a alkoholizmu, komunálnej politike, prispel k vybudovaniu kanalizácie v meste Spišská Belá a rozvoju turistiky. Zaoberal sa aj vlastivedným výskumom, skúmal okolitú tatranskú prírodu. Intenzívne sa venoval najmä botanike, faunistike, archeológii (objavil napr. lokalitu Burbrich východne od Veľkej Lomnice), paleontológii a kultúrnej histórii Spiša. Zakladal herbáre, zriadil si pri svojom dome botanickú záhradu s liečivými rastlinami, ktorú využíval aj vo svojej lekárskej praxi. Pozoroval život vtákov a ich sťahovanie, správy zasielal do Ornitologického ústredia v Budapešti. Všímal si život vysokej zveri vo Vysokých Tatrách, skúmal ryby v prítokoch Popradu a Dunajca a jaskynnú faunu. Vlastnil bohatú zbierku vtákov, chrobákov a motýľov z tatranskej oblasti, archeologickú zbierku s nálezmi z doby kamennej a bronzovej z Popradskej kotliny, paleontologickú zbierku s nálezmi z Gánoviec. Niektoré svoje zbierky venoval Karpatskému múzeu v Poprade. Archeologické zbierky odkúpilo v roku 1951 od jeho dcéry Edity Kežmarské múzeum. Výsledky svojich pozorovaní publikoval nielen v miestnej, ale i v zahraničnej tlači.
Bol zakladajúci členom a funkcionárom Uhorského karpatského spolku. Ešte pred postavením Karpatského múzea zhromažďoval exponáty do jednotlivých oddelení múzea a bol zvolený za kustóda zoologického oddelenia. V roku 1887 urobil v múzeu zoologickú expozíciu. V parku okolo múzea spoločne s Samuelom Weberom vysadil tatranské alpínky a horské dreviny. Od roku 1881 bol členom Rakúsko-uhorského ornitologického spolku s ústredím vo Viedni, kde jeho ornitologické správy boli publikované v Tschusiho ornitologických ročenkách (1882 – 1890), po vzniku Uhorského ornitologického ústredia posielal svoje ornitologické správy do Budapešti, kde boli od roku 1894 publikované v časopise Aquila. Bol dlhoročným členom a predsedom Rybárskeho spolku v Spišskej Belej.
Dr. Michal Greisiger zomrel v roku 1912 v Spišskej Belej vo veku 61 rokov, jeho potomkovia dodnes žijú v Nemecku.
V Spišskej Belej sa nachádza Múzeum Michala Gresigera, ktoré bolo otvorené v roku 1994. Múzeum približuje jeho činorodý život a nachádza sa v dome, kde Michal Greisiger prežil väčšiu časť svojho života.
Mesto Spišská Belá uviedlo Dr. Michala Greisigera do Siene osobností mesta dňa 19. januára 2014 pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Spišská Belá.
