Myšlienka, rovnako aj občianska iniciatíva uctiť si aj v našom meste Spišská Belá osobnosť európskeho významu, akou je generál Milan Rastislav Štefánik, vznikla približne v roku 2013 a dotiahnutá do úspešného konca bola v roku 2019.
Slávnostné odhalenie sochy sa uskutočnilo 31. mája 2019 o 18.30 hod. na Štefánikovej ulici v parku pri evanjelickom kostole v Spišskej Belej. Významnú osobnosť slovenských dejín tak od toho dňa pripomína nielen názov ulice, kde je samotná podobizeň gen. Milana Rastislava Štefánika umiestnená, ale aj socha v jeho životnej veľkosti.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Po ukončení strednej školy sa rozhodol študovať stavebné inžinierstvo v Prahe, ale nenašiel v tom uspokojenie. Odišiel z techniky a na Karlovej univerzite sa zapísal na astronómiu, ktorej bol verný celý život. Posledný rok na univerzite sa plne venoval štúdiu. Výsledkom bola dizertačná práca nazvaná Nové hviezdy z doby predtychovej a Nová Cassiopea.
Cieľom pôsobenia Milana Rastislava Štefánika sa stal najmä Paríž, kde dorazil 28. novembra 1904. Rok 1906 bol pre Štefánika vedecky najúspešnejší. Od roku 1908 sa stal M. R. Štefánik svetobežníkom a začal cestovať po rôznych vedeckých expedíciách v Alžírsku a Tunisku.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil do vojenskej leteckej školy v Chartresa a v apríli sa stal pilotom a získal hodnosť desiatnika. Ako podporučík nastúpil na front a bojoval v Srbsku. Ako vojenský letec bojoval aj o osamostatnenie Čechov a Slovákov a snažil sa o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky. Vo februári 1916 sa stal spoluzakladateľom „Národnej rady krajín českých“, ktorá sa neskôr premenovala na Československú národnú radu, ktorej predstaviteľom bol T. G. Masaryk.
Približne v polovici februára 1918 odišiel Štefánik do Talianska. Od tej doby sa zúčastňoval rôznych významných a diplomatických ciest. Jednou z takýchto ciest bola aj diplomatická cesta do Ruska (Vladivostoku). Po návrate z Ruska sa zúčastnil Milan Rastislav Štefánik aj na práci mierovej konferencie, zaoberal sa budovaním česko-slovenského letectva, mal plány pre zriadenie štátnej správy a podpory pre vedu v novom štáte.
V máji 1919 odišiel generál Štefánik aj do Talianska, kde sa snažil urovnať spor medzi francúzskou a talianskou vojenskom misiou, ktorý sa mal definitívne doriešiť až po jeho príchode do Bratislavy.
4. mája 1919 nastúpil Milan Rastislav Štefánik do lietadla. Cieľom tejto jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo svetobežníka, generála a politika v jednej osobe však nepristálo. Tesne pred pristátím sa lietadlo M. R. Štefánika zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji pri Bratislave a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Od tejto smutnej tragédie ubehlo 4. mája 2021 presne 102 rokov.
Pri tejto príležitosti položil 4. mája 2021 primátor mesta Spišská Belá Jozef Kuna smútočný veniec k pamätníku M. R. Štefánika na Štefánikovej ulici v parku pri evanjelickom kostole, kde je socha umiestnená a spolu s kolegami z Mestského úradu si uctil pamiatku tohto hrdinu, ktorý sa vo veľkej miere podieľal na budovaní našich dejín.
Milan Rastislav Štefánik je pochovaný na mohyle na Bradle, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky.
„Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť.“
(Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik,
*21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji )
