Dňa 20. marca 2021 zomrel po ťažkej chorobe vo veku nedožitých 73 rokov Kežmarčan Mgr. MILAN CHOMA – učiteľ, publicista, historik, divadelník, autor biografických kníh o významných osobnostiach Spiša, veľký „Štefánikovec“ a hrdý „Tatranec“.
„Je to človek, ktorý svojím nevyčerpateľným entuziazmom, nádhernou pozitívnou energiou a láskou ku všetkému, čo robí, dokázal nielen ovplyvniť množstvo ľudí, ale zanechal za sebou nádherné projekty, ako sú Tatranské večery, osadzovanie pamätných tabúľ, realizácia rôznych divadelných predstavení alebo výstav. To je len časť z množstva významných aktivít. Aj keď jeho príslovečná skromnosť a úsmev na tvári ho neopúšťali ani v tých najťažších osobných životných situáciách, vždy bol ochotný podať pomocnú ruku, poradiť, ale neváhal sa ani osobne zaangažovať a byť nápomocný. Takýto ľudia sú v súčasnosti veľmi vzácni – nehľadajú problémy, ale snažia sa ich riešiť s ľahkosťou, empatiou a hlavne nezištne“, uviedla o ňom Erika Cintulová, riaditeľka Múzea Hrad Kežmarok v Milanovej autobiografii „Podtatranec zo Zalužíc“ (2018).
Milan Choma sa neopakovateľným spôsobom zapísal aj do života Spišskej Belej. „Sééérvus, ako sa máš ?“ bolo asi jeho najčastejšie oslovenie spojené so širokým úsmevom na tvári. Milan rozdával okolo seba radosť a neskutočnú energiu. Za tým pozdravom jedným dychom nasledovala hneď ďalšia otázka: „No, čo ideme robiť s tým Petzvalom?“ . To boli slová, s ktorými sa Milan pripomínal, kým naše mesto pod jeho autorstvom nevydalo v roku 2007 monografiu o Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi. A bol to práve Milan, ktorý prišiel s myšlienkou vydať knihu o tomto velikánovi matematiky a fyziky, rodákovi zo Spišskej Belej. Nebyť jeho iniciatívy a neoblomnej povahy (nenechal sa odradiť), táto kniha by nebola vydaná. A pri 200. výročí narodenia Petzvala v roku 2007 bola kniha uvedená do života – ako inak, pre Milana originálnym spôsobom – v oblečení za viedenského profesora z polovice 19. storočia prichádzajúc na živom koni (nakoľko profesor Petzval chodieval na univerzitu vo Viedni na koni) a následne odohrajúc divadelnú scénku o Petzvalovi. Touto knihou Milan motivoval následné vydanie ďalších belianskych kníh: o Samuelovi Weberovi, a neskôr o Michalovi Greisigerovi.
Milan obdivoval Petzvala, obdivoval aj Štefánika. Raz (bolo to asi v roku 2013) sa objavil v kancelárii primátora mesta s „igelitovou“ taškou, z ktorej vytiahol sadrový odliatok pôvodnej busty Milana Rastislava Štefánika (ktorej autorom bol sochár Pavol Bán). Ako sa dostal k buste, ktorú mal schovanú doma ? Počas jeho pôsobenia v Základnej škole v Spišskej Belej na Leninovej ulici. V rokoch 1972 až 1983 Milan bol učiteľom na starej škole. A tu začal ďalší Milanov neopakovateľný príbeh. Na pôjde budovy školy, kde bol sklad všetkého už nepotrebného a v tých časoch aj zakázaného, úplnou náhodou Milan našiel bustu Štefánika. Bolo to v čase tvrdej socialistickej normalizácie (v 70. rokoch), kedy takéto busty, či sochy museli byť odstránené z verejných miest. Túto bustu z pôjdu Milan chcel odniesť domov, ale keďže mala veľký podstavec a nevošla by sa mu do tašky, aby ju mohol schovať, tak hlavu Štefánika odrezal od podstavca pílkou. Po niekoľkých rokoch Milan dal urobiť špeciálnu formu podľa tejto busty a začal vyrábať identické kópie tejto busty, ktoré rozdával všade tam, kde bolo potrebné zanechať stopu po Štefánikovi.
A počas uvedenej návštevy v roku 2013 mi povedal: „Počúvaj, mám takú myšlienku: starú školu by ste mohli premenovať na Štefánikovu a umiestniť v nej bustu Štefánika. Ja bustu škole darujem. Vieš, aká by to bola skvelá vec ?“ Následne ma ešte niekoľkokrát navštívil, medzi tým aj s predsedom Slovenskej spoločnosti M. R. Štefánika. A od roku 2016 vďaka práve Milanovi táto škola nesie názov po M. R. Štefánikovi a kópia busty Štefánika bola osadená aj v budove tejto školy pri príležitosti 145. výročia vzniku školy.
Milan sa veľmi potešil iniciatíve niektorých Beľanov opätovne osadiť v Spišskej Belej sochu M. R. Štefánika. Aj Milanova podpora šíreniu odkazu Štefánika pomohla tomu, že v roku 2019 sa v Spišskej Belej pri evanjelickom kostole odhalila nová socha gen. M. R Štefánika a Milan bol pri tom.
Milan vždy prichádzal s novými nápadmi. Na jeseň roku 2018 zorganizoval návštevu Viedne pod názvom „Po stopách J. M. Petzvala“. Cieľom bolo navštíviť vo Viedni všetky miesta, kde Petzval žil a pôsobil, ako aj nájsť miesto jeho posledného odpočinku na centrálnom viedenskom cintoríne. A tak sa vďaka Milanovi ocitli Beľania vo Viedni aj pri hrobe svojho najslávnejšieho rodáka. Jedným z motívov tejto návštevy bolo následne pripraviť realizáciu ďalšej Milanovej myšlienky: osadiť pamätnú tabuľu na vrchu Kahlenberg za Viedňou, kde Petzval žil v dnes už neexistujúcom kláštore a hoci na tomto mieste už o tom nie je žiadna zmienka o Petzvalovi. Žiaľ, toho sa už Milan nedožil.
Milan bol iniciátorom odhalenia pamätnej tabule Jozefovi Maximiliánovi a Ottovi Baltazárovi Petzvalovcom v roku 2001 v Kežmarku na budove školy, kde chodili obaja bratia, ale tiež pamätnej tabule Göranovi Wahlenbergovi, švédskemu botanikovi svetového formátu na Chate Plesnivec v roku 2005. Bádal aj o ďalších osobnostiach z histórie Spišskej Belej a Tatier a známe sú jeho články o Augustovi Kaltsteinovi. Svojou činnosťou prispel formou dramatických a audiovizuálnych pásem k popularizácii významných osobností vedy, techniky a pedagogiky na Slovensku. Organizoval Tatranské spomienkové večery ním založeným divadielkom Schola humanitas a množstvo prednášok. Úspešne inicioval osadenie vyše 50 pamätných tabúľ a búst venovaných významným osobnostiam. Bol držiteľom viacerých ocenení: Cena mesta Kežmarok (2001), Cena obce Zálužice (2015), Cena primátora Kežmarku (2016), ale aj Ceny primátora mesta Spišská Belá.
Viac sa o Milanovi Chomovi dozvieme v knihe, ktorá bola vydaná v roku 2018 pod názvom: „Podtatranec zo Zalužíc“ (ide o bibliografia o jeho živote a tvorbe). Táto kniha obsahuje okrem iného 622 rôznych záznamov z jeho tvorby, ktorá je nevyčerpateľným zdrojom informácií z oblasti literatúry, histórie a iných vedných odborov.
Toľko niekoľko spomienok na človeka, ktorý bol síce Kežmarčanom, ale výrazne ovplyvnil aj Spišskú Belú (i mňa osobne). Človek plný neskutočnej energie a pozitivizmu. Pre mňa veľký motivátor, doslova hnací motor, ktorý nepoznal slovo „nedá sa“. Byť v jeho blízkosti, znamenalo vždy niečo zaujímavé zažiť a rozhodne sa nenudiť. Som vďačný za to, že som patril medzi tých, ktorým Milan vstúpil do života a zanechal v ňom silnú pečať. A Milan vstúpil neopakovateľne aj do života nášho mesta. Bol skutočne výnimočným človekom.
Milan, ĎAKUJEME !
Autor: JUDr. Štefan Bieľak, bývalý primátor Spišskej Belej
