Flash News
  • 5.5.1674 sa uskutočnilo navrátenie belianskej farnosti katolíkom a prevzatie fary a kostola sv. Antona Pustovníka rehoľou piaristov z Podolínca.
  • 7.5.1784 bol položený základný kameň výstavby evanjelického kostola v Spišskej Belej.
  • 10.5.1769 obsadili na príkaz Márie Terézie vojenské jednotky Spišskú Belú a Ľubicu, neskôr aj ostatné dovtedy zálohované spišské mestá Poľsku.
  • 18.5.1908 zomrel Samuel Weber, beliansky evanjelický kňaz a spišský historik a zakladateľ viacerých spolkov v Spišskej Belej
  • 19.5.1991 sa uskutočnilo slávnostné sprístupnenie kaštieľa v Strážkach verejnosti po generálnej oprave.
X

belianske_tatry_10Belianske Tatry

Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Bod dotyku týchto geologicky odlišných horstiev je turisticky sprístupnené Kopské sedlo. Činnosť ľadovcov z pôvodného zaľadnenia Tatier Belianske Tatry takmer nepoznačila. Nenájdeme tu pre susedné horstvo tak charakteristické morény, skalné prahy, terasy, či mohutné rázsochy. Pozornosť však upúta krása vápencových a dolomitových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatou vegetáciou. K dominantám výraznej západnej časti hlavného hrebeňa (po Široké sedlo) patrí Ždiarska vidla. Najvyšší vrchol Havran (2151,5 m) je podobne ako ostatné vrcholy turisticky nesprístupnený.
Pohorie je významnou krasovou oblasťou. Z množstva jaskýň je turisticky sprístupnená Belianska jaskyňa nad osadou Tatranská Kotlina. Z osady je vhodný prístup aj k jedinej horskej chate v Belianskych Tatrách, chate Plesnivec (1290 m) pod Bujačím vrchom.
Pohorie nezdobí žiadne pleso, no napriek tomu je považované za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť Tatier. Výživné vápenaté pôdy tu na rozdiel od Vysokých Tatier ponúkajú oveľa rozmanitejšiu kvetenu. Za všetky druhy spomeňme najtypickejší kvet – plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum).
Prvými návštevníkmi pohoria boli pravdepodobne pastieri oviec (14. storočie). Od 17. storočia sa v tejto oblasti pálilo drevené uhlie a dolovali sa medené a iné rudy. !Prístup na veľkú časť územia Belianskych Tatier je od r. 1978 Správou TANAPu uzavretý! Hlavným dôvodom je ochrana vzácnych druhov flóry a fauny i prírodného prostredia tejto časti národného parku. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly a Dolina Siedmich prameňov. Od r. 1993 je sprístupnený jednosmerný náučný chodník Monkovou dolinou, ktorý spája rázovitú obec Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom.

PRÍSTUP (cieľ Kopské sedlo): Tatranská Javorina (modrá, 2h30″/3h00″), Ždiar (zelená, zakázaný smer/4h00″), Chata Plesnivec (modrá-zelená, 1h45″/2h00″), Chata pri Zelenom plese (modrá-červená, 1h00″/1h00″), Tatranské Matliare (modrá, 3h00″/3h45″), Tatranská Kotlina (modrá-zelená, 3h05″/3h30″),

Webová stránka
http://www.beliansketatry.com/

Fotogaléria