Flash News
  • 1.8.1558 sa narodil Gregor Horváth-Stančič, zakladateľ šľachtického gymnázia v Strážkach.
  • 5.8.1881 objavili Július Husz a Ján Britz zo Spišskej Belej Beliansku jaskyňu.
  • 6.8.1882 sa uskutočnilo slávnostné sprístupnenie Belianskej jaskyne verejnosti.
  • 24.8.1921 zomrel Augustin Kaltstein, podnikateľ a speleológ, ktorý sa podieľal na sprístupňovaní Belianskej jaskyne, výstavbe Tatranskej Kotliny, budovaní turistických chodníkov v Belianskych Tatrách a finančne prispel aj k prestavbe cesty zo Spišskej Belej do Tatranskej Kotliny.
  • 25.8.1271 získala Spišská Belá mestské práva v rámci udelenia kolektívnych privilégií nemeckej komunite miest na Spiši uhorským kráľom Štefanom V.
X

belianske_tatry_10Belianske Tatry

Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Bod dotyku týchto geologicky odlišných horstiev je turisticky sprístupnené Kopské sedlo. Činnosť ľadovcov z pôvodného zaľadnenia Tatier Belianske Tatry takmer nepoznačila. Nenájdeme tu pre susedné horstvo tak charakteristické morény, skalné prahy, terasy, či mohutné rázsochy. Pozornosť však upúta krása vápencových a dolomitových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatou vegetáciou. K dominantám výraznej západnej časti hlavného hrebeňa (po Široké sedlo) patrí Ždiarska vidla. Najvyšší vrchol Havran (2151,5 m) je podobne ako ostatné vrcholy turisticky nesprístupnený.
Pohorie je významnou krasovou oblasťou. Z množstva jaskýň je turisticky sprístupnená Belianska jaskyňa nad osadou Tatranská Kotlina. Z osady je vhodný prístup aj k jedinej horskej chate v Belianskych Tatrách, chate Plesnivec (1290 m) pod Bujačím vrchom.
Pohorie nezdobí žiadne pleso, no napriek tomu je považované za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť Tatier. Výživné vápenaté pôdy tu na rozdiel od Vysokých Tatier ponúkajú oveľa rozmanitejšiu kvetenu. Za všetky druhy spomeňme najtypickejší kvet – plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum).
Prvými návštevníkmi pohoria boli pravdepodobne pastieri oviec (14. storočie). Od 17. storočia sa v tejto oblasti pálilo drevené uhlie a dolovali sa medené a iné rudy. !Prístup na veľkú časť územia Belianskych Tatier je od r. 1978 Správou TANAPu uzavretý! Hlavným dôvodom je ochrana vzácnych druhov flóry a fauny i prírodného prostredia tejto časti národného parku. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly a Dolina Siedmich prameňov. Od r. 1993 je sprístupnený jednosmerný náučný chodník Monkovou dolinou, ktorý spája rázovitú obec Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom.

PRÍSTUP (cieľ Kopské sedlo): Tatranská Javorina (modrá, 2h30″/3h00″), Ždiar (zelená, zakázaný smer/4h00″), Chata Plesnivec (modrá-zelená, 1h45″/2h00″), Chata pri Zelenom plese (modrá-červená, 1h00″/1h00″), Tatranské Matliare (modrá, 3h00″/3h45″), Tatranská Kotlina (modrá-zelená, 3h05″/3h30″),

Webová stránka
http://www.beliansketatry.com/

Fotogaléria