Jaskyniarska skupina Spišská Belá

Po objavení Belianskej jaskyne sa začína verejnosť viac zaujímať o podzemné krásy Belianskych Tatier, následné sprístupnenie podmienilo vznik Tatranskej Kotliny a liečebného sanatória občanmi mesta Sp.Belá. V tomto období vznikali väzby a tradície. Neskôr jaskyňa menila majiteľov a výskum bol uskutočňovaný sporadický účelovo cielený podľa potreby a záujemcov. Po vojne sa vystriedalo viacej správcov jaskyne až roku 1954 preberá správcovstvo Jozef Jirásek, ktorý už niekoľko rokov bol profesionálny jaskyniar čo mu ostalo a Belianska jaskyňa pod jeho správou dáva dobré podmienky na vytvorenie dobrovoľnej skupiny speleológov a tak začiatkom roka 1955 začína činnosť so zakladajúcimi členmi Jozefom Jiráskom, Otom Kňazovickým, Stanislavom Rexom, Karolom Jiráskom, Štefanom Slodičákom, Karolom Čekovským. Skupina prieskumné práce orientuje viac na Beliansku jaskyňu a bližšie okolie a prvé úspechy nedajú na seba čakať. Objavením Siene netopierov pod Veľkým vodopádom dáva chuť a objavujú priestory nad Hladovou priepasťou. V roku 1960 nastáva prílev nových členov – Richard Kovalčík, Ján Kasický, Ján Adamják, Michal Čižik, František Šperka, Slavomil Rusiňák, Jozef Porubovič, Gorny Ivan, František Božek, Plučinský Dezider, Pitoňak Martin starší a mladší a Krigovský Tibor. Prieskumom časti nad Veľkým vodopádom a Gazdovských chodieb skúšajú šťastie v okolí sondážou na Pálenici – Kotke a Hučivej diere. Nastáva malá stagnácia ale v roku 1967 sa aktivizuje nová mladá generácia, ktorá sa pričleňuje ku skalným a tak obnovená skupina Jozef Jirásek, Oto Kňazovický, Jozef Krigovský, Stanislav Pavlarčík, Vinco a Vlado Vadovský, Jozef Strela, Slavomír Rusiňák, Vladimír Fudaly sa začleňuje do obnovenej Slovenskej speleologickej spoločnosti v Liptovskom Mikuláši a je doplnená ešte novými členmi Jozef Fudaly, Štefan Gaži, František Garanič, František Kaňa, Ivan Andráš, Jozef Pichnár, Ondrej Vošček, Vladimír Klein, František Michna, Miloslav Ovšonka, Ján Pavlák. Prichádzajú prvé vážnejšie objavy v roku 1970 objavená jaskyňa Hlina (dĺžke 67,5 m a hĺbke 19 m ) a nasledujúcom roku objavili jaskyňu P-2 (dĺžka 65 m a hĺbka 35 m ). Skupina začala nadväzovať na tradície keď na Petra – Pavla belančania organizovali ľudovú veselicu s hromadným vstupom do jaskyne, práve v roku 1971 boli vhodné podmienky. V tomto roku Spišská Belá oslavovala 700. výročie mestských práv a Belianska jaskyňa 90. výročie objavenia. Skupina zorganizovala celoslovenský jaskyniarsky týždeň na táborisku Šarpanec, počas ktorého sa uskutočnil hudobný koncert dychovej hudby v Belianskej jaskyni s odhalením pamätnej tabule objaviteľom jaskyne, neskôr skupina v tradícii pokračovala a celkové uskutočnila 16 hudobných koncertov v podaní rôznej hudobnej produkcie.

Ale väčšie úspechy pokračujú prieskumom a dokumentáciou priepasti Tristarská jaskyňa ktorá svojou hĺbkou 201 m a dĺžkou vyše 400 m je významnou priepasťou v tejto severovýchodnej časti Tatier. Jaskyne Pod Úplazom, Lovecká, Prievanová sú zaujímavé pre skupinu na dlhšie obdobie. Skupina svoju činnosť rozširuje na celé Belianske Tatry a severné doliny Vysokých Tatier, Pieniny a Levočské pohorie. Prieskumom jaskyne Aksamitka v ktorej sme zabezpečovali uzáver jaskyne a dokumentáciou niekoľkých menších jaskýň Haligovského krasu skupina činnosť venovala aj Ľubovnianskej vrchovine (jaskyňa v Ostrých skalkách , Litmanová) Mengusovský kras apod. Najväčším objavom skupiny je jaskyňa Javorinka objavená v roku 1973 ktorá predstavuje riečny viacúrovňový jaskynný systém s aktívnym tokom. Jaskyňa je nosným programom speleologického výskumu skupiny a výsledky, dĺžka zameraných chodieb už prekračuje 8300m s prevýšením 361 ju radia medzi popredné slovenské jaskynné systémy. Vzhľadom na aktívny riečny tok jaskyňu skúmame len v zimnom období počas nízkeho stavu vody lebo počas letného obdobia je vstupná časť sifón Cerberus zaplavený. Táto skutočnosť nám pripravila horúce chvíle na jar 1991 keď skupinu jaskyniarov prekvapil náhly odmäk a príval vody zaplavil sifón ešte pred výstupom z jaskyne. Následná záchranná akcia speleopotápačov vyslobodila účastníkov z nedobrovoľného zajatia a šťastne ukončila túto psychický náročnú akciu.

Práve takéto situácie profilujú jaskyniarsku činnosť – trocha zvedavosti, trocha adrenalínu, spoľahlivosť kolegov, rýchla reakcia na vzniknutý problém, láska k prírode a pocit dobre vykonanej práce dávajú predpoklady na bohatú činnosť skupiny. Nesmieme zabudnúť na spoluprácu s inými skupinami zo Slovenska , Čiech, Maďarska a Poľska. Zaujímavá bola spolupráca pri cvičnej záchrannej akcii s členmi HS TANAP-u a HS TOPR-u v jaskyni Javorinka kde transportovali raneného figuranta od I.vodopádu až vonku z jaskyne. Členovia skupiny okrem účasti na celoslovenských jaskyniarskych akciách zúčastnili aj zahraničnej expedície do Juhoslávie alebo s poľskými kolegami do jaskýň na poľskej strane Tatier. Z ďalšej činnosti skupiny doplniť jaskyniarske týždne ktoré skupina organizovala v významným výročiam ako 100.výročie objavenia Belianskej jaskyne v roku 1981, 40.výrošie Jaskyniarskej skupiny Spišská Belá v roku 1955, a posledný tohto roku k 50.výročiu skupiny, množstvo výstav a prednášok pre verejnosť a študentov škôl. Z našej krátkej histórie sme sa poučili a tak veľmi vhodne sme využili možnosť uchádzať sa o získanie grantu v rámci programu „Dajte priestor vaším nápadom“ z Konta Orange na základe ktorého skupina postavila cvičnú „Beliansku lezeckú stenu Havran“ v telocvični Základnej školy Moskovská Spišská Belá. Stena slúži pre speleologický krúžok kde chceme pomôcť mládeži v našom meste a učiť všetkým schopnostiam ktoré sú potrebné pre dobrých jaskyniarov aby mal kto pokračovať v ceste ktorú naša skupina nastúpila pred polstoročím.

Vladimír Fudaly, 2005

 

 

 

 

 

 

 

Štatutárny zástupca: Vladimír Fudaly

Kontakt: fudalyv@gmail.com

 

Oznámenia
X